Svet hviezdokôp

Svet hviezdokôp

21. september 2024

Počas splnu Mesiaca a v období okolo neho je nočná obloha príliš presvetlená našou prirodzenou družicou na fotografovanie slabých hmlistých objektov ako sú hmloviny a vzdialené galaxie. Aj keď pár výnimiek existuje, i tie je ale lepšie zachytávať cez bezmesačné noci. Okrem Mesiaca je teda relatívne vhodný čas na fotografovanie len stelárnych objektov, medzi ktoré patria hviezdokopy - či už otvorené alebo guľové. Hlavný rozdiel medzi nimi je v ich veku, hviezdy v guľových hviezdokopách sú staré, naproti tomu v otvorených hviezdokopách sú mladé hviezdy, ktoré sú niekedy ešte zahalené v zárodočných hmlovinách prachu a plynu. Počtom hviezd sa tiež líšia, v otvorenkách sú ich desiatky, či stovky, v guľovkách ich sú desaťtisíce a milióny. Počas septembrového splnu Mesiaca, kedy nadránom nastalo zároveň čiastočné zatmenie Mesiaca, som zostavu namieril na niekoľko otvrených hviezdokôp, a dva dni na to, som zase mieril na guľové hviezdokopy. A pomimo toho som len tak zo zábavy namieril aj na iné zaujímavé objekty a zo zvedavosti zachytil ich fotóny na pár minút. Ale o tom neskôr.

Na chvíľku som zamieril na dvojitú hviezdokopu h a Chi Persei, ktorú je možné vidieť aj voľným okom ako dvojitú machuľku medzi suhvezdiami Kasiopeja a Perzeus. Caldwell 14 je označenie pre túto krásnu dvojitú hviezdokopu v súhvezdí Perzeus. NGC869, ktorá je dole na fotke a NGC884 hore, sú od Zeme vzdialené približne 7500 svetelných rokov a ide o pomerne mladé hviezdokopy, ich vek sa odhaduje len na 12,8 miliónov rokov. Okrem modrých hviezd hostia aj niekoľko červených nadobrov, ktoré na fotke krásne rozoznať podľa ich zafarbenia. 

Zo zaujímavostí spomeniem napríklad to, že na fotke otvorenej hviezdokopy M 52 je vidieť v dolnom ľavom rohu náznak hmloviny NGC 7635 nazývanú ako Bublinka alebo Bublinová hmlovina. V okolí guľovej hviezdokopy M 71 zase môžeme vidieť husté hviezdné pole, pri porovnaní z ostatnými fotkami je ich skutočne obrovské množstvo, čo je spôsobené tým, že táto guľovka je v smere galaktickej roviny a teda sa na ňu pozeráme priamo cez najhustejšiu časť - inak povedané, z nášho pohľadu sa nachádza v Mliečnej ceste.

O pár dní neskôr som pokračoval so snímaním hviezdokôp, keďže Mesiac ešte stále večer poriadne svietil. Zachytil som aj jednu z najjasnejších guľových hviezdokôp - M13 v súhvezdí Herkules, ktorú je možné na tmavej oblohe vidieť aj voľným okom. Na fotografii vidno nad hviezdokopou aj dve galaxie, hore vpravo, len kúsok nad vidno maličký fliačik - IC4617, galaxia vzdialená približne 500 miliónov svetelných rokov a vyššie nad ňou väčší a jasnejší obláčik - galaxia NGC6207 vzdialená približne 64 miliónov svetelných rokov. Zaujímavá je tiež otvorená hviezdokopa M39, ktorej tvar je približne trojuholník a jasne odlíšiť jasné modré hviezdy tvoriace hviezdokopu od hviezdného pozadia. Naproti tomu otvorená hviezdokopa M11 v súhvezdí Štít je kompaktná a pomerne hustá hviezdokopa prezývaná ako Divá kačica, tak trochu pripomínajúca guľové hviezdokopy, ale tu je hviezd len necelých 3000.