Sírius a zimné mnohouholníky
Temné a chladné zimné noci sú prekrásne, na hviezdnej oblohe nájdeme mnoho žiarivých hviezd, ktoré vytvárajú nádherné zoskupenia, medzi ktorými nájdeme i jedno z najkrajších súhvezdí. Bájneho lovca Orióna netreba príliš pripomínať, výrazné súhvezdie nám však pomôže nájsť na prvý pohľad nepatrné, ale o nič menej zaujímavé súhvezdie. A to aj z dôvodu, že v ňom nájdeme najjasnejšiu hviezdu celej oblohy.
Zdá sa vám, že zimná obloha je akási žiarivejšia? Až tak ďaleko od pravdy veru nie ste. Nočná obloha v tomto ročnom období ponúka väčšinu najjasnejších hviezd oblohy, noci sú dlhé a skutočne temné, pretože Slnko sa dostáva hlboko pod obzor. Na oblohe ale nenájdeme tak výraznú Mliečnu cestu, v zime sa totiž pozeráme von z nášho hviezdneho domova do nekonečných diaľav vesmíru. Z tých všetkých jasných hviezd zaujme zvlášť jedna, ktorá sa nachádza nízko nad južným obzorom. Je ňou hviezda Sírius, alebo tiež psia hviezda, formálne označená ako Alfa Canis Majoris, nachádzajúca sa v súhvezdí Veľký pes (Canis Major). Jej postavenie zvýrazňuje aj fakt, že je súčasťou až dvoch veľkých asterizmov – zoskupení výrazných hviezd. Vďaka tomu dokážeme nájsť ďalšie súhvezdia a v nich ďalšie krásne oblasti nočnej oblohy. Hviezda Sírius je vrcholom Zimného trojuholníka a zároveň aj Zimného šesťuholníka, ktorý je paradoxne zložený zo siedmych hviezd. O tom však neskôr.
Sírius je jednou z najbližších hviezd, jej vzdialenosť je približne 8,5 svetelného roka. Je to zároveň najjasnejšia dvojhviezda, za čo môže okrem blízkosti aj jej jas a nadpriemerná veľkosť, je asi dvojnásobne hmotnejšia a 1,7-krát väčšia ako naše Slnko. Stále však ide len o priemernú hviezdu, ak by bola vo vzdialenosti hviezd ako Rigel či Polárka, museli by sme na jej nájdenie použiť ďalekohľady. Sírius je teda dvojhviezda, zložená z hviezdy hlavnej postupnosti – Sírius A a bieleho trpaslíka – Sírius B, alebo „šteňa“, ktorý je náš najbližší biely trpaslík. Budúcnosť tejto dvojhviezdy je vo výbuchu sprievodcu v podobe supernovy typu Ia.
Blízkosť súhvezdí Veľký pes a Orión nie je náhodná, spoločne s Malým psom totiž tvorili svorku psov lovca Orióna. Všetky tri uvedené patrili už do zoznamu súhvezdí, ktoré zaviedol grécky astronóm Ptolemaios. Pôvod názvu najjasnejšej hviezdy ale nie je úplne jasný, hovorí sa o starobabylonskom pomenovaní pre „trblietajúcu sa hviezdu“, ale i grécky pôvod, ktorý značí „spaľujúci“. Ďalšie názvy väčšinou pomenúvajú hviezdu ako psa, či psiu hviezdu a je teda jasné, že súhvezdie obsahujúce túto hviezdu pripomínalo psa už dávnym starovekým civilizáciám. Význam hviezdy bol pomerne značný, uctievali ju už v starovekom Egypte, kde Sírius predstavoval dôležitú súčasť kalendára. Pre nás je predovšetkým znamením zimného obdobia, na prelome rokov o polnoci nízko nad juhom kulminuje. Celé súhvezdie Veľkého psa obsahuje viacero jasných hviezd, ktoré sú však z nášho územia len ťažko viditeľné kvôli nízkej výške nad obzorom a tak ich jas je značne zoslabený atmosférou. Ako ho teda nájsť?
Orión, výrazné zimné súhvezdie, nás nasmeruje na Sírius ľahko, jeho výrazný jasný pás stačí predĺžiť juhovýchodným smerom a neďaleko od neho neprehliadneme jasnú trblietavú hviezdu. Ostatné hviezdy súhvezdia Veľký pes musíme hľadať už len južnejšie a strácajú sa tesne nad horizontom. Teraz už môžeme skúsiť nájsť Zimný trojuholník, od Síria sa opäť vrátime do veľkolepého súhvezdia Orión, tentokrát na sever od Oriónovho pásu, k oranžovej hviezde Betelgeuze. Od nej ideme takmer presne na východ a dostaneme sa k ďalšej jasnej hviezde Procyon. Orión jasne vládne tomuto asterizmu z dôvodu, že hviezda Procyon je v súhvezdí Malý pes a teda, ako už bolo spomenuté, spoločne s Veľkým psom patria podľa mytológie k Oriónovi. Malý pes (Canis Minor) je malé súhvezdie s jednou vskutku výraznou hviezdou. Aj táto hviezda patrí do ďalšieho, tentokrát veľkého a známeho asterizmu – Zimného šesťuholníka.
Zimný šesťuholník zaberá skutočne značnú časť oblohy a obsahuje prakticky všetky najjasnejšie hviezdy zimnej oblohy. Hviezdy z oboch psov nám tvoria jednu časť mnohouholníka. Ak sa vyberieme od Síria opäť k Oriónu, teraz už ale k južnej časti súhvezdia, narazíme na namodravú hviezdu Rigel. Následne smerujeme severným smerom k hviezde Aldebaran do súhvezdia Býka (Taurus). Tu si môžeme všimnúť niekoľko slabších hviezd, tvoriacich riedku otvorenú hviezdokopu Hyády. Ak si ju chceme lepšie pozrieť, stačí nám ďalekohľad s malým zväčšením, ale doporučujem väčšie zorné pole, aby hviezdokopa vynikla. Súhvezdie Býk je ale viac spojené s iným, krajším objektom. Severozápadným smerom od Hyád a hviezdy Aldebaran nájdeme už voľným okom skupinku hviezd pripomínajúcu Veľký voz. Známa je pod názvami Sedem sestier, Kuriatka, Messier 45, či Plejády. Samozrejme, najkrajší pohľad poskytne ďalekohľad, ktorý odhalí ďalšie množstvo hviezd. Od hviezdy Aldebaran pokračujeme severným smerom krížom cez Mliečnu cestu k ďalšej stálici. V súhvezdí Povozník (Auriga) nájdeme dojku malého Dia, Amaltheu. Že takú hviezdu nepoznáme? Veru nie, podľa mytológie bola Amalthea zanesená na nebesia do súhvezdia Capra, ale opäť, ani toto súhvezdie nenájdeme. Súhvezdie Capra, v preklade koza, je zoskupenie hviezd okolo „kozej hviezdy“. V latinčine je jej názov Capella a presne pod týmto pomenovaním ju aj poznáme. V súhvezdí Povozník, naprieč ktorým prechádza Mliečna cesta, narazíme na viacero otvorených hviezdokôp a hmlovín. Pre amatérskych astronómov je vhodná krásna otvorená hviezdokopa Messier 37, v ktorej sa už triédrom dá rozlíšiť vyše sto hviezd. Podobne na tom sú aj ďalšie hviezdokopy v južnej časti tohto súhvezdia. Mimochodom, hviezda Capella je cirkumpolárna a tak je viditeľná po celý rok, najlepšie samozrejme počas zimných mesiacov, kedy počas noci prechádza takmer cez nadhlavník. Pokračujeme na juhovýchod, aby sme sa dostali do súhvezdia, vďaka ktorému má Zimný šesťuholník sedem hviezd. Nevlastní bratia, ktorých Zeus premenil na hviezdy, a ich vzájomná spätosť sa stala symbolom bratskej lásky, Kastor (Castor) a Polydeukés (Pollux). Dve jasné hviezdy v súhvezdí Blížencov (Gemini) tvoria poslednú časť asterizmu, väčšinou sa ako súčasť šesťuholníka uvádza hviezda Pollux, lebo, i keď Castor je označený ako Alfa, jasnejšia hviezda je práve Pollux. So súhvezdím Blížencov je spojený jeden z najaktívnejších meteorických rojov s maximom v polovici decembra, Geminidy. Dve rovnobežné línie hviezd pretínajú ekliptiku, z toho dôvodu je súhvezdie nazývané ekliptikálne, či zvieratníkové alebo zodiakálne, spoločne s vyššie spomínaným súhvezdím Býka. I tu nájdeme viacero otvorených hviezdokôp, najznámejšia je Messier 35 v západnej časti súhvezdia, ktorá je v prípade priaznivých podmienok viditeľná aj voľným okom.
Týmto sme ukončili cestu po líniách dvoch asterizmov, známeho i menej známeho. Uprostred toho všetkého nám dominuje lovec Orión, v ktorom amatérsky astronóm vidí zaručene najkrajší objekt nočnej oblohy, prekrásnu a fascinujúcu hmlovinu, známu pod názvom Messier 42 alebo Veľká hmlovina v Orióne, viditeľnú aj voľným okom, a ktorú nájdeme pod Oriónovým pásom v jeho meči, tvorenom na prvý pohľad troma hviezdami. V skutočnosti sú tam len dve, objekt v strede je akoby zahmlená hviezda, Trapéz - viacnásobná hviezda obklopená hmlovinou. Vďaka tejto, minimálne desaťnásobnej hviezde, celá hmlovina žiari. Na jej pozorovanie nám stačí i ten najmenší ďalekohľad, na temnej oblohe s väčším ďalekohľadom nás ulahodí pohľad na prekrásnu štruktúru hmloviny, niekedy pripomínajúcu motýľa.
Mráz, sneh či vietor. To všetko pre nás znamená menšie, či väčšie komplikácie, ktoré sa však oplatí prekonať. Vhodné oblečenie a obuv nám preto nesmie chýbať a potom môžeme v pohodlí obdivovať veľkú časť nočnej oblohy tvorenú dvoma mnohouholníkmi začínajúcimi i končiacimi pri najjasnejšej hviezde prekrásnej nočnej oblohy.
Andrej Duboš