Blog

Dnes sa v Slovenskej národnej knižnici v Martine uskutočnil vedecko-popularizačný deň s názvom Cesta časom, v rámci ktorej nám prišiel porozprávať o svojej práci a zážitkoch aj pvý slovenský kozmonaut Ivan Bella, ktorý sa pozrel do vesmíru vo februári 1999, čiže tento rok to bolo presne 25 rokov. Túto príležitosť som si samozrejme nemohol nechať újsť Už pri príchode bolo vidno veľký záujem ľudí, nakoľko pred budovou bol množstvo detí i dospelých. Okamžite som sa postavil do dlhej rady čakajúcej na odfotenie sa s touto významnou osobou slovenskej histórie, ktorou bezpochyby Ivan Bella je. V priestoroch SNK nasledovala prednáška, ktorá bola perfektná a jediná chyba bola, že nebola dlhšia, keďže na ďalšiu prednášku sa chystal aj ďalší hosť akcie, paleontológ doc. RNDr. Martin Kundrát, Ph. D.. Rozprávať by sa dalo celé hodiny a škoda, že nie je na to toľko času. Následne náš kozmonaut rozdal podpisy a tak mám aj ja na pamiatku jeho autogram. Akciu hodnotím pozitívne a bol by som rád, ak by podobných akcií bolo viac, aby sa veda dostávala bližšie medzi ľudí a hlavne medzi deti, vďaka čomu ich môže inšpirovať v ich ďalšej ceste časom. 

Na Slnku to v posledných dňoch naozaj vrie. Včerajší pohľad na našu dennú hviezdu opäť stál za to. V chromosfére vidno množstvo flokulových polí, čo znamená veľký počet aktívnych regiónov rozsiatých po celom disku. Obrovská oblasť, ktorá produkovala jednu silnú erupciu za druhou, a vďaka ktorej sme pred pár dňami mohli pozorovať jednu z najintenzívnejších polárnych žiar za posledné desaťročia, sa nám už skryla za západný okraj. Uvidíme, či prežije ďalšiu otočku Slnka a ak áno, vidíme sa znovu o približne dva týždne. Oblasť je aj naďalej veľmi aktívna a aj pri pohľade na chromosféru vidíme jej prejavy. Na juhozápadnom okraji disku stúpa tenká slučka protuberancie vysoko do priestoru, snáď pozostatok po silnej erupcie pár hodín pred tým. Z východného okraju sa k nám natáčajú ďalšie aktívne regióny. V severovýchodnej časti disku vidno až čierne a tenké útvary - v čase pozorovania tam prebiehala dlhotrvajúca erupcia triedy M. Veľmi zaujímavým pohľadom bol dlhší a mohutnejší filament na juhovýchodnom okraji disku, ktorý pozvoľne prechádza do protuberancie a práve tu vidíme, že tieto dve pomenovania sú dvoma stranami jednej mince. Spomínaný filament a na neho nadviazujúca protuberancia je totiž jeden celok. Vzhľadom na poveternostné podmienky mi na fotografii vystúpili aj drobné spikule, a to hlavne na severnom okraji disku. Pri spracovaní som použil opäť techniku skladania, disk a protuberancie sú snímané a spracované zvlášť. 

Nebeské divadlo z noci z piatka na sobotu sa v nedeľu nezopakovalo, tak pri čakaní sme si poobzerali aspoň refrákom zopár deepsky objektov a kosáčik Mesiaca. Začali sme dvojicou galaxií M81 a M82 vo Veľkej medvedici - dva krásne fliačky 13 miliónov svetelných rokov ďaleko. Pokračovali sme veľkou guľovou hviezdokopou M13 v Herkulesovi. Následne sme prešli na maličkú ale o to krajšiu planetárnu hmlovinu M57 v súhvezdí Lýra, nazývaná Prstencová hmlovina, čo presne vystihuje je vzhľad. Malý prstienok v nekonečnom vesmíre vzdialená od nás 2300 svetelných rokov. Okrem toho sme sa mohli kochať aj Mliečnou dráhou a oblohu nám pretalo asi 5 meteorov. Neodišli sme teda naprázdno, ale s krásnym pocitom na duši z pohľadu do diaľav vesmíru. 

V noci z piatka na sobotu nám príroda prichystala neuveriteľné divadlo. Polárnu žiaru tak silnú, že bola bezproblémov viditeľná na Slovensku voľným okom z okraja mesta. Už niekoľko dní bola na Slnku k nám natočená vysoko aktívna oblasť, ktorú som vyfotil aj pred dvoma dňami. Aj vtedy, počas môjho pozorovania, vyprodukovala silnú erupciu, ale okrem nej celé dni produkovala erupcie triedy X, teda tej najsilnejšiej. Všetok ten vyvrhnutý materiál v podobe koronálnej hmoty doputoval k Zemi v piatok, 10. mája a vytvoril geomagnetickú búrku atakujúcu najvyšší stupeň G5. Niečo, čo sme tu nemali už 19 rokov. Viac v blogovom príspevku ➡️

Na dnešné Slnko som sa nemohol vynadívať. Na južnej hemisfére sa nachádza obrovská oblasť so slnečnými škvrnami, ktorú tvoria dva aktívne regióny AR3664 a AR3668, ktoré v posledných dňoch a hodinách vyprodukovali množstvo erupcií. Aj počas môjho pozorovania prebehla stredne silná erupcia triedy M, ktorá vzplanula behom asi troch minút a trvala niečo cez 10 minút. Žiaľ, v tom čase som nesnímkoval, takže jej priebeh som nezachytil. Vo fotosfére tak môžeme pozorovať množstvo škvŕn, celá oblasť je niekoľko desiatok násobne väčšia ako naša planéta. Okrem nej aktuálne vidíme aj ďalšie regióny, ale tie sú zanedbateľné. Ich rozsah naznačujú fakulové polia, ktoré pekne vidno. V chromosfére Slnka toho dnes bolo tiež veľa. Samozrejme dominuje na disku spomínaná dvojica aktívnych oblastí, v ktorých pozorujeme skrútené flokuly a flokulové polia. Tentokrát je na disku pomenej filamentov a všetko sú to len malé útvary. Na okrajoch disku som sa mohol kochať neuveriteľnými protuberanciami. Na juhovýchode vidíme obrovskú štruktúru, ktorá vystupuje vysoko nad okraj. Ďalšie protuberancie sú tiež zaujímavé, rozsiaté sú zo všetkých strán. Pomedzi ne po celom okraji disku množstvo drobných spikúl. Vzduch sa miestami poriadne vlnil, ale fotky sa mi nakoniec podarili. Disk a protuberancie sú spracované zvlásť, spojené dodatočne, použitá zostava je taká ako vždy.


Lunt LS50THα/B600 ZWO ASI178MM30%z2000frames (H-alpha: 3,50ms gain 0; Continuum 7,32ms gain 0)SharpCap, AS!3, imppg, Affinity Photo

Počas dnešného pozorovania Slnka som mohol sledovať viacero rozsiahlých aktívnych regiónov, hlavne dva najväčšie. Na severnej časti slnečného disku je to aktívna oblasť AR3663 s množstvom slnečných škvŕn. V južnej časti disku je to AR3664. Obrovské regióny sú obkolesené ťahavými flokulovými poliami. Ostatné aktívne regióny, aktuálne je ich ďalších šesť, tvoria len malé slnečné škvrny, len v centrálnej časti sú menšie flokulové polia. Chromosféru dnešného Slnka obohacuje na juhozápade dlhý a mohutný filament, na zvyšku disku nájdeme naopak len drobné filamenty, hlavne v okolí aktívnych oblastí. Po okraji disku zo všetkých strán som dnes mohol pozorovať množstvo protuberancií, všetko ale len nízkych a krátkych. Dnes som ale nemal moc kvalitný seeing, vzduch sa v čase môjho pozorovania vlnil hodne, ale výsledok je v celku prijateľný. 

Doplnil som do galérie moje dve najnovšie vzorky meteoritov - chondrit a lunárny meteorit. Viac sa o nich dočítate buď v článočku alebo vo fotogalérii v sekcii Astro "koník" ➡️

Počasie večer 7. apríla bolo nestále, predpoveď hovorila o vysokej oblačnosti, ktorá by mi zhatila moje plány na kométu 12P/Pons-Brooks. Do zbierky mi pribudla štvrtá kométa a som naozaj veľmi rád, že sa mi túto vlasaticu podarilo zachytiť. Blíži sa k perihéli a tento deň bol jeden z posledných, kedy som ju mohol pozorovať a odfotiťi. Od severozápadu to na satelitných snímkach vyzeralo nádejne a tak som nakoniec predsa len išiel a spravil som dobre. Po západe Slnka sa postupne obloha vyčistila a začal boj s časom. Viac si prečítate v blogovom článku ➡️

Dnes sa celý deň po oblohe prevaľuje vysoká oblačnosť, čo nie je ideálne na pozorovanie chromosféry Slnka, i tak som na našu dennú hviezdu nasmeroval svoj "chromosferák". Aktivita na slnečnom disku je v týchto dňoch slabšia, čo sa týka fotosféry - pozorujeme v podstate jednu väčšiu aktívnu oblasť AR3628, v ktorej je pomerne veľká slnečná škvrna. Ďalšie aktívne regióny sú badateľné prakticky v chromosfére, kde v nich môžeme pozorovať flokuly a flokulové polia. Na filamenty je disk bohatý, pozorujeme na oboch hemisférach množstvo týchto útvarov, takže je zjavné, že aktivita Slnka je aj naďalej vysoká. Po obvode sú krásne protuberancie, ktoré sa ťahajú do oblúkov nie moc vysoko nad okraj. Nakoľko bola obloha celý čas zahalená nie úplne jemnou vysokou oblačnosťou, spracovanie dát bolo o niečo obtiažnejšie a následky toho vidno aj na výslednej fotke v podobe menších artefaktov v okolí disku Slnka.

Dnes ráno o 4:06 SEČ nastala jarná rovnodennosť a teda začala astronomická jar. Počasie praje a tak som namieril zostavu na rpvé jarné Slnko v tomto roku. Z východného okraju kotúča sa k nám pomaly natáčajú dve veľké aktívne oblasti, severná časť s veľkou slnečnou škvrnou AR3614 a južná časť AR3615 s množstvom drobných škvŕn. V chromosfére vidno v oblasti týchto regiónov rozsiahle flokulové polia ato hlavne v južnej oblasti. Zo severnej aktívnej oblasti zas pozorujeme krásny, dlhý a ohnutý filament. V západnej časti disku pozorujeme tiež viaceré aktívne regióny, ale všetko sú to len pomenšie útvary s drobnými slnečnými škvrnami. Vynahradzujú nám to ale na juhozápadnom okraji disku prekrásne a mohutné protuberancie, siahajúce vysoko nad povrch našej dennej hviezdy.