Blog
Emisná hmlovina NGC281 v súhvezdí Kasiopeja je vzdialená približne 9500 svetelných rokov a je prezývaná vďaka svojmu vzhľadu ako hmlovina Pacman, podľa postavičky z hry. Je to pomerne slabá hmlovina, vizuálne ide o náročnejší objekt. V strede týždňa sa večer vyčasilo, aj keď predpoveď na najbližšie hodiny nebola moc priaznivá. Využil som teda aspoň to krátke okno a fakt, že Mesiac aj napriek prvej štvrti osvetľoval oblohu len minimálne, keďže tentokrát bol len veľmi nízko nad južným obzorom. Pod tmavšou oblohou, než naposledy, som pripravil vybavenie a po skúšobnej fotke Mesiaca som sa zameral na túto krásnu hmlovinu.
Počas snímania som si nemohol nechať újsť aj vizuálne pozorovanie, svojim triedrom Celestron 12x60 som začal prečesávať oblohu. Začal som peknou dvojicou v súhvezdí Perzeus - dvojitú otvorenú hviezdokopu h a Chi Persea, ktorá najlepšie vynikne práve v širokom zornom poli triédra. Neďaleko odtiaľ som sa zastavil na najstaršom svetle, ktoré môže neozbrojené oko vidieť, galaxiu v Androméde alebo M31. Rozľahlý fľak s jasným jadrom zaberal celé zorné pole. Posunul som sa ďalej do susedného súhvezdia Pegas, kde som si vyhľadal guľovú hviezdokopu, ktorú som fotil pred pár dňami. M15 - hmlistý okrúhly fliačik zdobil pole plné hviezd. Keď už som si jednu guľovku pozrel, tak som sa obrátil skoro za chrbát nad západný obzor. Nad ním ešte stále z večera dominuje súhvezdie Herkules a v ňom najjasnejšia guľová hviezdokopa M13. Žiaľ oblaky sa od západu postupne rozlievali po oblohe, takže jasnej oblohy ubúdalo a pozorovať som mohol len cez rozsiahle diery medzi tenkými oblakmi. Medzitým zmizol oblak v súhvezdí Trojuholník a tak som skúsil plošne slabú galaxiu M33. Bočným pohľadom tam bezpochýb bola. Čas postúpil a na obzor sa vyhúpla najznámejšia otvorená hviezdokopa Plejády, M45 v súhvezdí Býka. Neklamný znak toho, že prichádza jeseň. Cez triéder som zrátal jej najjasnejšie hviezdy, viac nebolo pre jej nízku výšku vidno. Nado mnou sa pekne vyčasilo a odkryl sa mi preto výhľad na asterizmus Letného trojuholníka. A tak som s malou nádejou začal hľadať planetárnu hmlovinu M27 v súhvezdí Líška. Hmlovina prezývaná Činka je krásny objekt ale v tej chvíli som nevedel, či ju vôbec uvidím cez môj triéder, doteraz som sa ju nesnažil ani cez neho hľadať. O to väčšia radosť bola, keď som ju skutočne zazrel. Hmlistý ovalný objekt medzi množstvom hviezd. Neuveriteľný pohľad, nevedel som sa od toho odtrhnúť. Nadšene som pozeral do triédra, keď tu zrazu mi cez zorné pole preletel meteor. Túto noc som ich videl celkom päť kúskov. Čo sa týka fotenia, mal som celý ten čas šťastie, pretože súhvezdie Kasiopeji bolo celý čas mimo oblakov, takže fotozostava mala nerušený výhľad na hmlovinu NGC281. Nakoniec som nazbieral hodinu dát. Tie som následne doma spracoval v programe Siril, ktorý som na postproces použil prvýkrát, takže som vo fáze učenia, takže spracovanie nie je dokonalé. I tak som z výsledku nadšený a krásne vidno jednotlivé časti hmloviny a jej zaujímavú štruktúru. Skvelý večer pod nočnou oblohou plnou hviezd.
V nedeľu 8. septembra večer som zostavu namieril na guľovú hviezdokopu M15 v súhvezdí Pegas, vzdialenú od Zeme približne 39 000 svetelných rokov. Ide o jednu z najhustejších hviezdokôp a zároveň o jednu z najvzdialenejších v našej Galaxii, obsahuje miliardy starých hviezd, ktoré sú gravitačne zviazané do tohto obrovského hniezda s priemerom 200 svetelných rokov. Zdalo sa byť jasno, avšak prichádzajúca oblačnosť od západu sa rýchlo blížila. Už po zotmení sa začali rozvalovať oblaky, takže len krátke snímanie pomedzi oblaky a to len na okraji mesta, takže pomerne silný svetelný smog. Dokopy len necelých 9 minút (52x10s). Skúšal som potom ešte jednu hmlovinu ale tá sa žiaľ rýchlo skryla za oblaky a tak som z nej získal len niečo cez 12 minút, takže spracovanie asi len základné a možno z toho niečo vydolujem. Ale aspoň táto guľovka do mojej zbierky. Inak ide o prvé svetlo môjho Seestar S50 a išlo hlavne o test a zoznámenie sa s prístrojom a jeho ovládaním. Uvidím, keď budem mať možnosť jasnej oblohy na tmavšom stanovišti a hlavne dlhšie časy.
Mechanická planetárna sústava, 30. august 2024
Po pomerne náročnom skladaní sa mi podarilo dokončiť prekrásnú drevenú mechanickú dekoráciu planetárnej sústavy, ktorá nielen že hrá melódiu ale aj sa pohybuje. Viac na stránke môjho Astro "koníka" ➡️
Cestou z Festivalu planet v Brne, sme sa zastavili v Uherskom Brode, ktorý ma zaujal svojou hvezdárňou a chodníkom nazvaným Planetární stezka. A už názov napovedá, o čo ide. Po príchode na začiatok chodníka, ktorý znázorňuje našu Slnečnú sústavu v merítku, sme sa mohli oboznámiť s trasou a funkciou tohto náučného chodníka, ktorý má dĺžku 7,5 kilometra a vedie historickým centrom mesta, popri hvezdárni a pokračuje až ďaleko z mesto. V úvode je Slnko, po pár krokoch nasledujú vnútorne planéty Merkúr, Venuša, Zem a Mars. V ďalších častiach trasy sú už vzdialenosti dlhšie, čím si človek uvedomí, aké obrovské vzdialenosti nás delia vo vesmíre. Viac sa dozviete v tomto článku ➡️
Hvězdárna a planetárium Brno každoročne usporadúva akciu pre širokú verejnosť, pre zvedavcov i nadšencov astronómie s názvom Festival planet. Jeden týždeň v júli a jeden týždeň v auguste ožije park v okolí hvezdárne astronómiou. Okrem programu v planetáriu je možné zhliadnuť sprievodné akcie, prednášky, či premietanie filmov v letno kine. Najväčším lákadlom sú asi obrovské nafukovacie modely rôznych vesmírnych telies. A každým rokom pribúda ďalší. V roku 2024 pribudla Astrosféra - pohľad na nočnú oblohu. Viac o zažítkoch z tejto akcie a ďalšie fotografie nájdete v článku ➡️
V tomto roku sa uskutočňuje už 41. ročník astrocyklo akcie Ebicykl a tento rok cesta vedie aj po slovenských miestach. Prvou zastávkou bol Púchov a tu si pripravil pre všetkých prednášku astronóm a astrofyzik RNDr. Jiří Grygar, CSc.. Stretnúť sa s touto legendou českej a slovenskej astronómie bol pre mňa sen a tak som si to nemohol nechať ujsť. Pre mnohých je vzorom a veľa ľudí nasmeroval k astronómii a záujmu o vesmír. Veľakrát som ho videl v televízii, relácie "Okná vesmíru dokorán" a "Hlubinami vesmíru", na internete som pozeral jeho prednášky, či počúval rozhovory a čítal napríklad každoročné "Žně objevů" v časopise Kozmos. V púchovskom kine si pre nás pripravil prednášku o meteoroch, meteoritoch, asteroidoch a planétkach. Skvelá prednáška sa niesla v duchu faktov ale i občasného humoru. Pána Grygara sa dá počúvať celé hodiny. Na koniec nasledovalo podpísanie knihy Písně kosmické a spoločná fotografia. Stretnutie, na ktoré nikdy nezabudnem.
Dnes sa v Kamennej Porube pri Žiline konala pod záštitou hvezdárne Galileo akcia s názvom 'Vesmír okolo nás'. Tak sme sa na ňu samozrejme vydali. Nakoľko aktuálne panujú veľmi vysoké teploty cez deň, počkali sme až na podvečer. Cesta ubehla rýchlo a na miesto sme dorazili pri západe Slnka. Čakali nás stánky so suvernírmi, kde som hneď nakúpil, čo si môžete pozrieť v sekcii Astro koník. Ďalej bola možnosť vyskúšať si virtuálnu realitu, mobilné planetárium, niekoľko atrakcií pre deti. Ale hlavné lákadlo boli nafukovacie a svietiace modely Mesiaca a Marsu a pozorovanie Slnka a nočnej oblohy. Práve na prelome dňa a noci boli modely najkrajšie, takže nasledovala séria fotiek. Počasie úplne neprialo, obloha bola večer pokrytá rozpadávajúcou oblačnosťou z ďalekých búrok a vysoká oblačnosť. Mesiac presvital cez oblačnosť, tak sme si ho aspoň na chvíľku obzreli cez ďalekohľad. Posedeli sme si, dali občerstvenie a pomaly pobrali domov. Na akcii sme strávili okolo dvoch hodín, teploty boli už príjemné a atmosféra ešte príjemnejšia. Celkovo sa mi akcia páčila a určite sa tu vrátim a prídem si pozrieť aj samotnú hvezdáreň Galileo, ktorá sa tu v obci nachádza.
Dnes večer sa opäť objavili nízko nad severným obzorom Nočné svietiace oblaky (NLC - Noctilucent Clouds). Sezóna tohto fenoménu trvá práve okolo letného slnovratu a tieto striebristé závoje je možné pozorovať pár minút po západe a pred východom Slnka. Vznikajú v horných vrstvách zemskej atmosféry, vo výškach až 80 kilometrov. Na to, aby sme ich mohli pozorovať, musia byť správne podmienky a tak ich nie je možné vidieť každý večer a nakoľko sú viditeľné len niekoľko desiatok minút, ide o pomerne vzácny jav. Sezóna trvá asi do polovice júla, takže ešte určite bude príležitosť ich vidieť. Moje fotenie trvalo asi 20 minút, okolo 21:45 som zachytil prvú správu o ich výskyte a tak som zobral foťák a statív a rýchlo na stanovište. Fotil som medzi 22:15 až 22:30 a vznikli tieto krásne dve panorámy, ktoré nájdete v blogovom príspevku ➡️
Vitaj späť AR3664! Pred dvoma týždňami sa lúčila aktívna oblasť, ktorá spôsobila historickú geomagnetickú búrku a vytvorila nádhernú polárnu žiaru aj nad Slovenskom. Za svoj pobyt na privrátenej strane Slnka vyprodukovala 12 slnečných erupcií najvyššej triedy X. V týchto dňoch sa nám opäť po otočke začína vynárať na východnom okraji Slnka a teda môžeme povedať, že táto aktívna oblasť je naozaj vytrvalá a prežila už jednu celú otáčku našej dennej hviezdy okolo svojej osi. Je menšia ako keď sa s nami lúčila ale stále magneticky zaujímavá a už stihla vyprodukovať jednu X-kovú erupciu. Jej nové označenie je AR3697. Uvidíme, ako sa bude vyvíjať nasledujúce dni a či k nám opäť vyšle koronálnu hmotu v dostatočnom množstve aby spôsobila znovu zaujímavé vesmírne počasie. V jej okolí vidíme v chromosfére pravdepodobne zvyšky eruptívnej protuberancie. V severnej časti disku pozorujeme ďalšiu aktívnu oblasť, ktorá prežila otočku a v minulej fáze natočenia k Zemi produkovala silnejšie erupcie. Tá ma aktuálne označenie AR3691 a vidíme v nej niekoľko väčších slnečných škvŕn ale menej výrazné flokulové polia.V chromosfére Slnka pozorujeme na okrajoch disku množstvo krásnych protuberancií najrôznejších tvarov a veľkostí. Okraj je nimi doslova posiatý.