Blog

Cez víkend som namieril zostavu na túto krásnu špirálnu galaxiu NGC6946 nazývanú aj ako Ohňostroj. Jej štyri pravidelné a dlhé ramená vychádzajú z malého jadra galaxie do všetkých strán. Galaxia v súhvezdí Labute je vzdialená približne 20 miliónov svetelných rokov a je o niečo menšia ako naša Mliečna cesta. Z nášho pohľadu je ale tienená medzihviezdnou hmotou, keďže leží blízko roviny našej galaxie, čo mimochodom vidno aj na fotografii, na ktorej je neskutočné množstvo hviezd. Uhlovo je veľká len asi 12 uhlových minút, takže ide o malý objekt. Neďaleko od nej vidíme už v súhvezdí Cefea jednu z najstarších otvorených hviezdokôp NGC6939 (na fotke dole vpravo od galaxie), vzdialenú od Zeme približne 5900 svetelných rokov. Jej vek je odhadovaný až na 1,3 miliardy rokov. Celkova dĺžka expozície je niečo cez 58 minút. Na záver otázočka na zamyslenie - pozeral v tom istom čase niekto z tej galaxie na tú našu?

Mesiac v poslednej štvrti.

Na terminatore zhora veľký kráter Archimedes, pohorie Apeniny, ku stredu disku potom napríklad dvojica kráterov Ptolemaeus a Alphonsus.

Denný Mesiac - deň pred poslednou štvrťou na dennej oblohe. Zhora sa krásne tiahne dlhé pásmo pohorí, z tieňa sa vynára Kaukaz a po prerušení v Mare Serenitatis pokračujú Apeniny zakončené kráterom Eratosthenes. Približne v strede disku na kraji terminatora výrazné krátery Agrippa a Godin. Južne už potom oblasť s množstvom kráterov.

Andyho hlboké pole - Jedna, na pohľad obyčajná, fotografia guľovej hviezdokopy. Žiadna extra dlhá expozícia. Výsledok však ohromí. Teda aspoň mňa ohromil a veľmi milo prekvapil. Ale pekne poporiadku. Počas pozrovania Perzeidov som spravil niekoľko sérii fotografií deepsky objektov. Prvá séria mierila na jednu z najjasnejších guľových hviezdokôp na oblohe - M13 v súhvezdí Herkules. Spravil som 20 snímkov dlhých 45 sekúnd a teda dokopy je pri tejto fotografii dĺžka expozície 15 minút, čo je v astrofotografii veľmi krátka doba. Po spracovaní získaných dát som bol ale i tak spokojný a guľová hviezdokopa M13 je na fotke krásna. A objavovanie začína. Hneď ma zaujala galaxia kúsok severovýchodne od hviezdokopy, ktorú som ani nečakal, že takto uvidím. Tak som začal pátrať po fotografii po ďalších objektoch. Objavil som ďalších pár fliačikov - galaxií. Ale naozajstne prekvapenie nastalo, až keď som podrobne začal skúmať, čo všetko som zachytil. Postupoval som pomaly a po zobrazení celej fotografie a spočítaní som zostal v nemom úžase. Na fotografii je zachytených neuveriteľných 21 galaxií. V okruhu len 1 a pol stupňa od guľovej hviezdokopy M13 som zachytil pri 15 minútovej expozícii 21 galaxií! Najbližšiou je galaxia UGC 10477 vzdialená necelých 40 miliónov svetelných rokov (severozápadne od M13) a najvzdialenejšiou je galaxia IC 4613 vzdialená ďalekých 518 miliónov svetelných rokov (juhozápadne od M13). Vesmír je obrovský a táto naoko obyčajná fotografia kúska nočnej oblohy odhaľuje jeho rozmery. O to viac je fascinujúca, že bola vytvorená úplným minimom dát a aj napriek tomu ukázala toho až nečakane veľa. Celá fotografia v plnom rozlíšení aj so zoznamom galaxií je ->TU

Jeseň sa nezadržateľne blíži a jedným zo znakov na nočnej oblohe je aj táto otvorená hviezdokopa M45 Plejády v súhvezdí Býka, ktorá v tomto období vychádza už okolo polnoci a je veľmi nápadným objektom na jesennej nočnej oblohe. Kuriatka, ako sa inak nazýva táto približne 380 svetelných rokov vzdialená hviezdokopa, je zoskúpením mladých hviezd, ktoré sa zrodili v spoločnom mračne plynu a prachu pred asi 80 miliónmi rokov a jej hviezdy sú ešte stále obklopené zvyškami tohto mračna. Okolo niektorých hviezd pekne vidno modrý závoj medzihviezdného plynu. Postupne sa otvorená hviezdokopa rozpadne a každá hviezda sa vydá svojou cestou. Na nočnej oblohe vyzerá podobne ako Malý, či Veľký voz, ľudia s dobrým zrakom v nej rozoznajú aj viac ako sedem hviezd. Ale väčšina v nej vidí práve sedem, podľa čoho dostala aj svoj názov - Sedem sestier.

Ďalšou otvorenou hviedokopou, ktorú som počas augusta fotil je v súhvezdí Perzeus. Tentokrát ale ide o dvojitú otvorenú hviezdokopu h a χ Persei alebo inak dvojica NGC 869 a NGC 884, ktorá ma spoločný názov Caldwell 14, vzdialenú približne 7500 svetelných rokov. Rovnako ako pri Plejádach, ide o zoskupenie mladých hviezd.

Cez víkend som zvečnil aj túto krásnu planetárnu hmlovinu M27 Činka v súhvezdí Líška, vzdialenú približne 1250 svetelných rokov. Je to pozostatok po hviezde podobnej našemu Slnku. Krásnu azúrovú farbu dopĺňa na okraji slabá červenkastá farba. Na to, že som použil pri rýchlomaratóne len minimum záberov, je výsledok i tak nádherný. Je to vďačný cieľ ako pre astrofotografiu, tak aj pre vizuálne pozorovania. Už pri stredných zväčšeniach pekne vidno jej tvar pripominajúci činku, od čoho dostala aj svoje pomenovanie. Jedného dňa aj naše Slnko v tichosti umrie a postupne vytvorí podobnú hmlovinu, ktorú budú obdivovať budúci pozorovatelia zo vzdialených svetov.

PS: áno, viem, zistil som, že mám zle ustavenú montáž, keď už boli nafotené nejaké zábery, tak pri 45s mi to už natiahlo hviezdy, nevadí, nabudúce radšej viackrát skontrolujem 😉