Kométa 12P/Pons-Brooks je periodická kométa s obežnou dobou približne 71 rokov. Už 21. apríla 2024 sa kométa dostane do perihélia a teda bude najbližšie k Slnku počas svojej dlhej cesty. Keďže je tento dátum už blízko, viditeľnosť kométy na tmavej nočnej oblohe sa kráti a v deň, kedy som sa ju pokúsil odfotiť zapadá ešte pred astronomickým súmrakom, takže jej pozorovanie je už veľmi obtiažne. Počasie večer 7. apríla bolo nestále, predpoveď hovorila o vysokej oblačnosti, ktorá by mi zhatila moje plány na túto vlasaticu. Od severozápadu to na satelitných snímkach vyzeralo nádejne a tak som nakoniec predsa len išiel a spravil som dobre. Po západe Slnka sa postupne obloha vyčistila a začal boj s časom. Po dôkladnom ustavení montáže a prípravy fotozostavy bolo prvou úlohou kométu na ešte svetlej oblohe nájsť a oporným bodom sa mi stal neďaleký Jupiter. Ten bolo vidno ako prvý svetlý bod nad západným obzorom. Triédrom som začal zametať oblohu medzi Jupiterom a hviezdou Hamal v súhvezdí Barana. Niekde na ich spojinici sa mala nachádzať aj hľadaná kométa. Hodiny neúprosne ubiehali, výška kométy nad obzorom nebezpečne klesala. Musel som vystihnúť krátke, niekoľko minútové okno medzi už relatívne tmavšou oblohou a samotným západom kométy a nakoľko v jej smere mám hory, času bolo ešte menej. Občas sa mi zdalo, že ju vidím, ale nebol som si celkom istý. Krátko po pol deviatej večer som ju konečne definitívne zaregistroval v triédry. V tom čase bola už len necelých 13° nad obzorom. Obloha bola v jej miestach stále pomerne svetlá a tak nasmerovanie fotozostavy mi dal zabrať. Kým som ju konečne dostal do zorného poľa, ubehli nekonečne dlhé minúty. Po sérii testovacích fotografií, ktoré mi pomohli s kompozíciou som začal zber dát. Hodiny ukazovali 20:52 SELČ. Kométa 12P/Pons-Brooks bola už len 9° nad obzorom a pár stupňov pod ňou sa tlačila vysoká oblačnosť. Nakoniec som spravil 20 záberov po 25 sekúnd a po poslednom zábere krátko po 21. hodine sa kométa začala strácať v ďalekej oblačnosti. Počas fotenia som na ňu niekoľko minút hľadel cez triéder, jej jasnosť je síce vysoká, ale svetlo oblohy ju výrazne presvetluje, voľným okom je prakticky už nepozorovateľná. V mojom triédry 12x60 bolo krásne vidieť kometárne halo okolo jadra ako okrúhly hmlistý objekt s nie moc dlhým chvostom, ktorý sa jednoducho strácal vo svetlej oblohe.