Emisná hmlovina NGC281 v súhvezdí Kasiopeja je vzdialená približne 9500 svetelných rokov a je prezývaná vďaka svojmu vzhľadu ako hmlovina Pacman, podľa postavičky z hry. Je to pomerne slabá hmlovina, vizuálne ide o náročnejší objekt. V strede týždňa sa večer vyčasilo, aj keď predpoveď na najbližšie hodiny nebola moc priaznivá. Využil som teda aspoň to krátke okno a fakt, že Mesiac aj napriek prvej štvrti osvetľoval oblohu len minimálne, keďže tentokrát bol len veľmi nízko nad južným obzorom. Pod tmavšou oblohou, než naposledy, som pripravil vybavenie a po skúšobnej fotke Mesiaca som sa zameral na túto krásnu hmlovinu.
Počas snímania som si nemohol nechať újsť aj vizuálne pozorovanie, svojim triedrom Celestron 12x60 som začal prečesávať oblohu. Začal som peknou dvojicou v súhvezdí Perzeus - dvojitú otvorenú hviezdokopu h a Chi Persea, ktorá najlepšie vynikne práve v širokom zornom poli triédra. Neďaleko odtiaľ som sa zastavil na najstaršom svetle, ktoré môže neozbrojené oko vidieť, galaxiu v Androméde alebo M31. Rozľahlý fľak s jasným jadrom zaberal celé zorné pole. Posunul som sa ďalej do susedného súhvezdia Pegas, kde som si vyhľadal guľovú hviezdokopu, ktorú som fotil pred pár dňami. M15 - hmlistý okrúhly fliačik zdobil pole plné hviezd. Keď už som si jednu guľovku pozrel, tak som sa obrátil skoro za chrbát nad západný obzor. Nad ním ešte stále z večera dominuje súhvezdie Herkules a v ňom najjasnejšia guľová hviezdokopa M13. Žiaľ oblaky sa od západu postupne rozlievali po oblohe, takže jasnej oblohy ubúdalo a pozorovať som mohol len cez rozsiahle diery medzi tenkými oblakmi. Medzitým zmizol oblak v súhvezdí Trojuholník a tak som skúsil plošne slabú galaxiu M33. Bočným pohľadom tam bezpochýb bola. Čas postúpil a na obzor sa vyhúpla najznámejšia otvorená hviezdokopa Plejády, M45 v súhvezdí Býka. Neklamný znak toho, že prichádza jeseň. Cez triéder som zrátal jej najjasnejšie hviezdy, viac nebolo pre jej nízku výšku vidno. Nado mnou sa pekne vyčasilo a odkryl sa mi preto výhľad na asterizmus Letného trojuholníka. A tak som s malou nádejou začal hľadať planetárnu hmlovinu M27 v súhvezdí Líška. Hmlovina prezývaná Činka je krásny objekt ale v tej chvíli som nevedel, či ju vôbec uvidím cez môj triéder, doteraz som sa ju nesnažil ani cez neho hľadať. O to väčšia radosť bola, keď som ju skutočne zazrel. Hmlistý ovalný objekt medzi množstvom hviezd. Neuveriteľný pohľad, nevedel som sa od toho odtrhnúť. Nadšene som pozeral do triédra, keď tu zrazu mi cez zorné pole preletel meteor. Túto noc som ich videl celkom päť kúskov. Čo sa týka fotenia, mal som celý ten čas šťastie, pretože súhvezdie Kasiopeji bolo celý čas mimo oblakov, takže fotozostava mala nerušený výhľad na hmlovinu NGC281. Nakoniec som nazbieral hodinu dát. Tie som následne doma spracoval v programe Siril, ktorý som na postproces použil prvýkrát, takže som vo fáze učenia, takže spracovanie nie je dokonalé. I tak som z výsledku nadšený a krásne vidno jednotlivé časti hmloviny a jej zaujímavú štruktúru. Skvelý večer pod nočnou oblohou plnou hviezd.