Kométa C/2023 A3 Tsuchinshan – ATLAS
OKTÓBER 2024
OKTÓBER 2024
Dlho očakávaná kométa C/2023 A3 sa po prelete okolo Slnka a Zeme konečne ukázala aj nám. Po prvých dňoch po konjunkcii so Slnkom som 13. októbra, teda len deň po najbližšom priblížení k Zemi, skúsil zachytiť túto kométu chvíľu po západe Slnka. Lenže počasie mi moc neprialo, v dierach pomedzi oblaky, ktoré sa ako na potvoru hromadili práve nad západným obzorom, som triédrom hľadal vlasaticu. Po chvíľke som ju konečne našiel a tak som hneď začal fotiť, kým sa dalo. V ten deň bola ešte veľmi nízko a krátko po západe Slnka bola zaliatá vo svetlej oblohe. Podarili sa mi nejaké fotky, na ktorých vidno hlavne jadro s kómou, ale chvost sa skrýva v oblakoch. I tak som bol štastný aj za takéto zábery, predsa len, išlo o prvé fotky tak očakávanej kométy. Ďalšie dni to však už mohlo byť lepšie. Kométa postupne stúpa stále vyššie a dostáva sa tak na stále tmavšiu oblohu. Lenže pribúdajúci Mesiac nám tak trošku hatí plány na ohromujúci pohľad. Nasledujúce dni neprialo počasie skoro vôbec a pod jasnú oblohu som sa dostal až o ďalšie tri dni.
Predpoveď počasia na stredu 16. októbra hlásila jasnú oblohu, takže príprava mohla začať. Vybral som sa ďalej od mesta a po západe Slnka rozložil výbavu. Mesiac pár hodín pred splnom svietil tak jasne, že nebolo treba používať ani baterku, aby som videl, čo robím. S tým nenarobím nič, počasie však znovu hralo proti mne, keď sa nad západným obzorom začala tvoriť vysoká oblačnosť. To mi trochu zhoršilo náladu, ale nezabránilo mi to začať fotiť a pozorne sledovať kométu aj triédrom. Tentokrát však kométa ukázala svoju silu, keď aj napriek Mesiacu v splne a slabej vysokej oblačnosti bola viditeľná aj voľným okom ako hmlistý obláčik. V tej chvíli bolo jasné, že ak by bola bezmesačná noc, táto vlasatica by prekonala všetky moje očakávania. Stihol som pofotiť, kým sa nezačala skrývať za oblačnosť a išiel domov. Snáď jej jasnosť vydrží ešte dlho, aby bola ďalší týždeň, keď už nebude večer rušiť Mesiac, krásnou ozdobou nočnej oblohy.
Na druhý deň bola predpoveď počasia znovu priaznivá, aj keď na oblohe bolo viac oblakov ako predchádzajúci deň. Vo štvrtok, 17. októbra, sme teda znovu vybehli ďalej od mesta. Kométa už bola o niečo vyššie a tentokrát v jej okolí zostaloa čistá obloha až takmer do západu. Neďaleké oblaky ma síce trochu znervózňovali ale nakoniec zostali na svojom mieste. Opäť som spravil viacero krajinárskych fotiek s kométou a tiež detailnejšiu sériu fotiek, ktoré som doma naskladal a vytiahol trochu detailov. Mesiac, aj keď už začína pomaličky ubúdať, svieti stále silno a tak si teraz počkám niekoľko dní, kým sa vytratí z večernej oblohy, aby som mohol kométu zachytiť aj na bezmesačnej tmavej oblohe. V tom čase bude síce už samotná vlasatica slabnúť, ale tmavé pozadie by ju mohlo pekne zvýrazniť.
Vo štvrtok 24. októbra sa naskytla príležitosť na pozorovanie kométy. Mesiac nerušil, keďže vychádzal až niekedy po 23. hodine a tak sme mohli vidieť kométu na tmavej oblohe. Tá sa ale už vzďaľuje od Zeme a pomerne rýchlo klesá jej jasnosť. I tak bola slabučko viditeľná aj voľným okom, aj keď som musel zrakom uhýbať, bočným pohľadom bolo vidno jej dlhý chvost. Tak som spravil zopár fotiek a rozlúčil sa s ňou. Ďalšie dni a týždne bude možné kométu pozorovať, ale už len čoraz väčším ďalekohľadom a niekedy v budúcnosti sa možno na ňu počas noci zamerám, keď už bude v ďalekých končinách Slnečnej sústavy.