Letné planetárky
Jeseň je v plnom prúde a tak som si pospomínal trochu na letnú oblohu. Na prelome leta s jeseňou som odfotil dve krásne planetárne hmloviny, ktoré zdobia letnú oblohu v súhvezdiach Líška a Lýra. Prvou z nich je planetárka M27, prezývaná Činka, vzdialená približne 1 250 svetelných rokov v súhvezdí Líška. Vďačný cieľ vizuálnych pozorovaní i astrofotografov. Už v malom ďalekohľade vidno hmlistý obláčik v tvare činky, na fotografiach vynikne jej krásna nazelenalá farba. Je to jedna z najjasnejších planetárnych hmlovín, v jej strede žiari centrálna hviezda, ktorá je z nášho pohľadu zahalená plynom a vďaka jej žiareniu svieti celá hmlovina. Biely trpaslík zostal po hviezde, ktorá na sklonku svojho aktívneho života odhodila pred asi 3 500 rokmi vrchné časti atmosféry a postupne sa vzďaľujúci oblak plynu zdobí túto časť našej galaxie.
Druhou planetárnou hmlovinou, ktorú som fotil o deň neskôr je M57 nazývaná Prstencová hmlovina vďaka svojmu vzhľadu. Z nášho pohľadu drobná hmlovina v súhvezdí Lýra je vzdialená približne 2 300 svetelných rokov, teda skoro raz toľko ako vyššie spomínaná M27 a tak je v porovnaní s ňou vizuálne omnoho menšia. Na rozdiel od M27, ktorá je pravdepodobne tiež prstencová hmlovina, na ktorú sa ale pozeráme zboku, sa na M57 pozeráme zhora, resp. zdola a môžeme obdivovať jej rozširujúci sa prstenec. Rozpínanie tejto hmloviny začalo pred asi 6 000 až 20 000 rokmi. Na vizuálne pozorovanie je potrebný už väčší ďalekohľad, i tak je stále pomerne malá a veľa detailov neuvidíme. Na fotke môžeme vidieť namodralé vnútro horúceho plynu a po okrajoch na červeno svietiaci vodík.
Za mnoho a mnoho rokov takto podobne skončí aj naše Slnko, ktoré odhodí vrchnú vrstvu atmosféry, ktorá sa vplyvom hviezdných vetrov a žiarenia bude rozpínať a svietiť a vytvorí podobnú nádheru ako tieto i iné planetárne hmloviny.