Deň hvezdární a planetárií 2025

Po príchode sme si pri čakaní na program v planetáriu popozerali exponáty v Múzeu Mikuláša Thegeho Konkolyho, kde sme poobdivovali nádherné historické astronomické prístroje, ktoré ma vždy fascinovali. Ich konštrukcia, mechanické časti a celkovo ich fungovanie sú veľmi zaujímavé a už ich vzhľad ma udivuje. Majú veľmi osobitý štýl. Okrem toho je v múzeu možnosť obdivovať aj historické dokumenty, mapy i fotografie. Pri prehliadaní exponátov nám nejaká trištvrte hodina ubehla veľmi rýchlo a už sme sa išli posadiť do planetária. Toto útulné malé planetárium je skvelé, má takú až rodinnú atmosféru a kiežby bolo aspoň takéto planetárium v každom meste, aby ich obyvatelia mohli mať kedykoľvek bližšie k vesmíru a astronómií všeobecne. Našlo by sa určite veľa skrytých talentov. V planetáriu sme si pozreli film o polárnej žiary - "Aurora - svetlo zázrakov". Nadherné zábery, skvelý zvukový doprovod. Radosť pozerať na zábery tohto nebeského fenoménu, ktorý som aspoň z časti mohol vidieť aj ja na vlastné oči minulý rok v máji, kedy bola krásna polárna žiara viditeľná bezproblémov aj zo Slovenska. Vtedy som naozaj pochopil ten údiv ľudí nad touto krásou. Po skončení filmu nás potešilo počasie tým, že už takmer úplne prestalo pršať, drobné kvapky popŕchania nám už nebránili v tom si poriadne vychutnať prechádzku po parku v areáli hvezdárne.

Prešli sme okolo sochy Mikuláša Kopernika a zamierili sme k pôvodnej historickej budove hvezdárne. Nádherná stavba, ktorú som vždy túžil vidieť naživo. Radosť z toho, že som pri nej bola naozaj veľká. Najprv sme si ju poobzerali z vonka, poobdivovali jej architektúru, jednotlivé detaily na budove a napokon sme vkročili aj dnu. Tam nás privítali ďalší milí a príjemní pracovníci hvezdárne a mohli sme si ísť prezrieť aj astronomickú techniku v oboch kopuliach. Najprv v menšej južnej kopule sme sa dozvedeli niečo o pozorovaniach našej dennej hviezdy, poobdivovali ďalekohľady a presunuli sme sa do väčšej, severnej kopule, kde sme poobdivovali ďalšie ďalekohľady, ktoré slúžia aj na verejné pozorovania. Keďže ale počasie nedovolilo pozorovanie, tak nám pracovník predviedol aspoň ako sa otáča kopula, ktorej mechanizmus je mimochodom pôvodný a má teda viac ako 150 rokov, a tiež ako sa automatizovaný ďalekohľad natáča smerom na Venušu, ktorá bola v tom čase ešte nad obzorom.

Po dostatočnom pokochaní sa prístrojmi sme prešli opäť do prízemia, kde sme si pozreli vitrínu s niekoľkými zaujímavými meteoritmi z celého sveta a otočnými mapami z dielne hvezdárne. Následne sme sa poprechádzali ďalej po areáli a prešli sme aj okolo ďalšej samostatnej Heyde kopole a budove slnečného spektrografu a oblúkom sa vrátili k hlavnej budove s planetárium a pomaly pobrali domov. Návšteva Slovenskej ústrednej hvezdárne v Hurbanove bola plná zážitkov a obdivu a týmto ďakujem pracovníkom hvezdárne za príjemný a milý prístup. Dozvedeli sme sa plno informácií a videli sme veľa zaujímavého. Odchádzal som z tohto jedinečného miesta nadšený a verím, že sa sem ešte niekedy vrátim.