Orionov plameň a kôň

Celú hornú polovicu fotografie zaberá načervenalá emisná hmlovina IC434, obrovský molekulárny oblak vodíku HII vzdialený približne 1260 svetelných rokov. Oblasť je ionizovaná ultrafialovým žiarením z blízkej hviezdy Sigma Orionis, ktorá je ale mimo fotografie. Táto aktívna oblasť HII je miestom, kde dochádza k rýchlej a mohutnej tvorbe hviezd a je obklopená mohutným molekulárnym oblakom Orion B, z ktorého časť vyčnieva popred a vytvára siluetu podobnú konskej hlave, ktorú môžeme vidieť v strede závoja hmloviny. Táto časť má označenie Barnard 33 a nazýva sa hmlovina Konská hlava. Táto malá tmavá hmlovina je súčasťou obrovského prachového oblaku, známeho ako Lynds 1630. Je vzdialená približne 1375 svetelných rokov. Veľká koncentrácia prachu je zlúčená do veľkých medzihviezdných oblakov a striedavo tak prekrývajú jasné hmloviny v pozadí a na niektorých miestach sú úplne neprehliadné. Práve vysoká hustota takéhoto mračna prachu blokuje svetlo hviezd za ňou. Takmer v strede fotografie nájdeme ešte jednu hmlovinu s označením NGC2023. Táto reflexná a z časti aj emisná hmlovina je vzdialená približne 1300 svetelných rokov a jej prachoplynné mračná sú osvetlené mladou hviezdou HD37903, ktorú vidíme uprostred tejto malej hmloviny. Na okrajoch hmloviny vidíme tmavé štruktúry, ktoré tienia osvetlený prach za nimi - tie sú taktiež súčasťou komplexu tmavých prachových mračien. Toľko k týmto krásnym hmlovinám, ktoré nájdeme okolo hviezdy Alnitak, ktorá ale nepratrí fyzicky k týmto komplexom prachoplynných uskupení. Celá hmlovina IC434 spoločne s hmlovinou Plameň je ale o čosi väčšia ako zorné pole môjho fotoďalekohľadu a mozaiku sa mi tentokrát nechcelo robiť, tak možno niekedy ešte porobím fotky aj okolia.