Perzeidy tento rok mali z meteorologického hľadiska ideálne podmienky ale z toho astronomického veľmi zlé podmienky. Celý týždeň medzi 11. a 15 augustom vládla bezoblačná obloha a vysoké letné teploty. Bez jediného obláčika a v teple sa dali pozorovať, lenže Mesiac bol krátko po splne a tak oblohu značne presvetľoval. A to bol kameň úrazu, pretože sa dali spozorovať len tie najjasnejšie meteory. V tomto týždni sme boli pod nočnou oblohou hneď trikrát. Prvýkrát vyšiel Mesiac hneď ako sa zotmelo, nasledujúce dni sa aspoň čas medzi zotmením a východom oslnivého Mesiaca predlžoval, čo sa dalo využiť na aspoň krátke sledovanie tmavej oblohy. Šťastie na fotky meteorov som moc nemal, zachytil som len dva, ktoré celkom dobre vidno. Okrem toho som fotil aj ľahšie objekty hlbokého vesmíru z Messierovho katalógu a samozrejme ubúdajúci Mesiac.
Vo štvrtok, 14. augusta som okrem iného odfotil aj krásny Mesiac, ktorý bol jeden deň pred poslednou štvrťou. Teplá noc bola skvelá hlavne v tom, že človek nemusí byť až tak oblečený ako v chladnejšom období roka, v tento deň ale bol vzduch pomerne nekľudný a obraz Mesiaca sa celkom vlnil. Keď už vystúpil dostatočne vysoko, aby oslňoval takmer celú oblohu, pobalili sme sa a išli domov. Aj napriek horším podmienkam na pozorovanie sme videli niekoľko krásnych meteorov, ktoré preťali oblohu nad nami.