V ďalekej galaxii nedávno vzplanula hviezda tak silno, že jej jasnosť je vyššia než samotná galaxia, v ktorej sa nachádza. K tejto udalosti epických rozmerov však v skutočnosti došlo v pradávnych časoch, galaxia, v ktorej sa to odohralo je totiž vzdialená približne 104 miliónov svetelných rokov a práve toľko trvalo svetlu z tejto explózie, kým doputovalo k našej planéte.
Koncom marca tohto roka objavil Kōichi Itagaki v galaxii NGC5957 supernovu, ktorá dostala označenie SN2025fvw. Pozorovania ju identifikovali ako supernovu typu Ia, čo znamená, že ide o binárny hviezdny systém. Jednou zo zložiek takejto dvojhviezdy je biely trpaslík a druhou hviezdou môže byť hviezda akéhokoľvek typu od obra až po ďalšieho bieleho trpaslíka. Medzi týmito hviezdami dochádza k presunu hmoty od jednej k druhej a ak biely trpaslík presiahne svoju kritickú hmotnosť, v jeho jadre dôjde k zahájeniu fúzie uhlíka, čo má za následok, že podstatná časť hmoty hviezdy prejde nekontrolovateľnou reakciou, pri ktorej sa uvoľní dostatok energie na vzplanutie supernovy.
Nakoľko pri tomto type supernovy dochádza k vzplanutiu hviezdy, ktorá má prakticky fixnú kritickú hmotnosť, maximálny jas, ktorý môže dosiahnuť je pri každom výbuchu takejto supernovy rovnaký. Preto sa supernovy typu Ia používajú ako takzvané štandardné sviečky a podľa ich reálneho jasu, ktorý zachytíme zo Zeme, môžeme zistiť ich skutočnú vzdialenosť. Vzplanutie supernovy typu Ia trvá len sekundy či minúty, maximálny jas ale dosiahnu až po niekoľkých dňoch a potom pomaly slabnú niekoľko mesiacov. V čase fotenia, teda 1. mája 2025 vo večerných hodinách, bola odhadovaná jasnosť na úrovni okolo 14,7 mag. Na detailnejšej fotografii si ju môžete pozrieť, samozrejme je označená žltou značkou.
Samotná galaxia NGC5957 je špirálna galaxia vzdialená približne 104 miliónov svetelných rokov v súhvezdí Hada, s priemerom okolo 75 tisíc svetelných rokov. Galaxia má priečku, na jej konci sa nachádza vnútorný prstenec, z ktorého vychádza niekoľko špirálnych ramien. Priečku i vnútorný prstenec môžeme vidieť aj na mojej fotografii, slabé špirálne ramená sú už utopené v temnote, len pri veľkom sústredení je vidno slabučké zjasnenie okolo. Vzhľadom na podmienky počas fotenia je to celkom slušný výsledok, celkový čas integrácie je len 35 minút a bola jemná vysoká oblačnosť, spoločne s dorastajucim Mesiacom štyri dni po nove.