Embedded Files
Jar je na nočnej oblohe obdobím galaxií, pozeráme sa totiž smerom von z našej vlastnej Galaxie a tak máme nerušený výhľad do vesmírnych diaľav. Kopy galaxií si nechám na neskôr, pred pár dňami som sa zameral na tento nádherný hviezdny ostrov. Vírová galaxia, ako sa táto galaxia s katalógovým označením M51 prezýva, sa nachádza v súhvezdí Poľovné psy, vzdialená 23 miliónov svetelných rokov. Je to jedna z najjasnejších galaxií na oblohe, za výborných podmienok je možné ju spozorovať už v triédry, ale poväčšine sa lepšie hodí aspoň stredne veľký ďalekohľad. Práve na jar večer vystupuje najvyššie na oblohe, aj keď, vďaka svojej polohe, patrí medzi cirkumpolárne objekty, čo znamená, že z našich zemepisných šírok je nad obzorom po celý rok.
Táto špirálna galaxia patrí rovnako medzi najkrajšie galaxie a to z dôvodu, že na konci jedného ramena nájdeme menšieho sprievodcu, galaxiu s označením NGC5195, s ktorou sa vzájomne gravitačne ovplyvňujú. Vírová galaxia je so svojim sprievodcom spojená v spoločnej plynnej obálke, v okolí menšej galaxie môžeme vidieť množstvo tohto plynu rozptýleného ďaleko do priestoru. Vzájomné ovplyvňovanie spôsobuje zvýšenú tvorbu hviezd v sprievodcovi a tiež v hlavnej galaxii môžeme pozorovať oveľa jasnejšie jadro, akoby sa očakávalo, zaraďuje sa preto medzi Seyfertové galaxie, teda galaxie s aktívnym galaktickým jadrom.
Jasná hviezda na samom spodku fotografie má označenie HD117815, je vzdialená 416 svetelných rokov a na základe spektrálneho typu (A5) ide o modrobielu hviezdu o niečo teplejšiu ako je naše Slnko. Napriek tomu, že na fotke vyzerá veľmi jasno, bez ďalekohľadu ju neuvidíme, jej zdanlivá hviezdna veľkosť je 7,06 mag, čo je už mimo viditeľnosti voľným okom.
Pre zaujímavosť, v zornom poli fotografie sa mi podarilo zachytiť ešte ďalšie omnoho slabšie galaxie, najvýraznejšiu z nich nájdeme na samom pravom okraji fotky vyššie nad M51. Tenký slabý pásik je galaxia s označením IC4263 a čo sa mi podarilo zistiť, tak ide o špirálnu galaxiu vo vzdialenosti približne 135 miliónov svetelných rokov od Zeme. Ďalšie tri, ktoré som označil vo výreze fotografie, takmer zanikajú a zaberajú len niekoľko pixelov, dve malé machuľky kúsok pod sprievodcom sú galaxie IC4277 a IC4278 a tretia, ešte slabšia, o kúsok nižšie s označením IC4282. Ich vzdialenosti som zistil len vďaka ich známej radiálnej rýchlosti v databáze LEDA. Okrem prvej z trojice spomínaných (o nej nie sú prakticky žiadne informácie) sú vzdialenosti pre IC4278 pekných 241 miliónov svetelných rokov a pre IC4282 dokonca ďalekých 646 miliónov svetelných rokov.
Počas fotografovania tejto nádhernej galaxie, pri ktorom som získal celú hodinu dát, som pokukoval po oblohe aj triédrom. Keďže bolo už okolo polnoci, nad východným obzorom sa nachádzalo súhvezdie Herkules, v ktorom som si našiel jasnú guľovú hviezdokopu M13, nad mestom som využil veľké zorné pole triédru na pohľad na veľkú otvorenú hviezdokopu M44 v súhvezdí Raka, prezývanú Jasličky. Už pomerne nízko nad severozápadným obzorom som sa pokochal pohľadom na krásnu dvojitú hviezdokopu h a Chi Persei. Keďže som bol neďaleko mesta, obloha nebola ani zďaleka tmavá, takže slabšie galaxie som sa nepokúšal ani hľadať, teda s výnimkou Tripletu v súhvezdí Leva, trojice jasnejších galaxií v tesnom susedstve. Po dlhšom prečesávaní ich lokality na oblohe som na ne zrejme aj natrafil, ale ruku do ohňa by som za to asi nedal. Obloha proste nebola dosť tmavá na to, aby som ich jednoznačne identifikoval.
Andrej Duboš, 23. marec 2025
Page updated
Google Sites
Report abuse