Naša Miestna skupina galaxií obsahuje tri veľké galaxie, okrem našej je tu M31 v Androméde a M33 v Trojuholníku. A práve galaxia Trojuholník, ako sa prezýva, je tak trochu v tieni Veľkej galaxie v Androméde. A to celkom neprávom. Ide o veľmi zaujímavú, blízku a nádhernú galaxiu, na ktorú som si nedávno lepšie posvietil. Messier 33, alebo tiež NGC598, je špirálna galaxia vzdialená približne 2,9 milióna svetelných rokov od Zeme v smere súhvezdia Trojuholník, podľa ktorého dostala prezývku. Za priaznivých pozorovacích podmienok, je viditeľná aj voľným okom a ide teda o jeden z najvzdialenejších objektov viditeľných neozbrojeným okom. Pozorovacie podmienky však musia byť naozaj ideálne, pretože aj napriek tomu, že galaxia je veľká a blízka, jej plošná jasnosť je nízka. Je asi o polovicu menšia ako naša vlastná Galaxia, ale obsahuje nepomerne menej hviezd. Jej priaznivý náklon nám umožňuje pozorovať pekné štruktúry, veľké špirálne ramená a množstvo objektov v samotnej galaxii. Najlepšie pozorovacie podmienky nastávajú na jeseň, kedy sa dostáva vysoko na oblohu. Nevýrazné súhvezdie Trojuholník nájdeme východne od veľkého Pegasovho štvorca.
Vďaka svojej vhodnej polohe a hlavne sklonu vidíme viacero veľkých štruktúr v ramenách galaxie. Pri bližšom skúmaní svojej fotografie som odhalil objekty, v ktoré som ani nedúfal. V prvom rade sú to obrovské miesta tvorby nových hviezd, veľké mračná medzihviezdneho plynu. Najväčšie má označenie NGC604, na fotografii ho nájdeme dole vľavo od jadra galaxie. Toto molekulárne mračno je veľké približne 1 400 svetelných rokov, zložením je podobné Veľkej hmlovine v Orióne a je tak veľké, že by vyplnilo celý priestor medzi Zemou a práve spomínanou hmlovinou v Orióne. Táto štruktúra je druhým najjasnejším HII regiónom v Miestnej skupine galaxií.
Ďalšími podobnými hmlovinami sú ďalšie hviezdotvorné mračná hore nad jadrom galaxie, NGC588, NGC592 a poblíž jadra galaxie mračno s označením NGC595. Vo vzdialenejších končinách tejto galaxie, v riedkych oblastiach na periférii nájdeme na fotografii ešte ďalšie dva jasné regióny molekulárnych oblakov a to IC132 a IC133. Bližšie skúmanie fotografie by odhalilo ďalšie veľké hmloviny, ale na fotke som zaznamenal ešte iný typ objektov. Rovnako ako v našej Galaxii nájdeme prastaré zhluky miliónov starých hviezd v podobe guľových hviezdokôp, aj v galaxii M33 ich je veľké množstvo. A vďaka jej blízkosti som ich dokonca zachytil, aspoň tie najväčšie. Neďaleko vyššie spomínaného najväčšieho molekulárneho mračna v galaxii vidno malú bodku, podobnú hviezde. Má oznašenie C27 a ide o jednu z najväčších guľových hviezdokôp a tú najväčšiu guľovku v tejto galaxii nájdeme trochu ďalej od jasných galaktických ramien, v riedkom halu galaxie. C39 je najväčšou guľovou hviezdokopou a dá sa zachytiť už aj pri kratších časoch fotenia. Spomenul som len niekoľko objektov, ktoré poznáme aj z pozorovaní našej domovskej Galaxie, na fotke by sa ich našlo ešte viac, ale aj toto stačí.
Stačí to na moju skromnú radosť z toho, že som dokázal takéto objekty zachytiť v cudzej galaxii. V galaxii, ktorá je síce hneď "za rohom", ale i tak je neprekonateľne ďaleko.