Letné hviezdokopy

V období Perzeidov som pokračoval pri fotení letných hviezdokôp, keďže v tom čase bol Mesiac vo veľkej fáze a tak boli hviezdokopy jednoduchším cieľom. Najprv som namieril na guľovú hviezdokopu M12 v súhvezdí Hadonos vzdialenú približne 15 700 svetelných rokov od Zeme. Leží blízko nebeskému rovníku a tak podobne ako vyššie spomínaná guľovka M14, je bez problémov viditeľná aj z nášho územia a keďže je omnoho bližšie než jej vzdialenejšia sestra, je jednoducho pozorovateľná aj triédrom. Ide o menej hustú hviezdokopu, v minulosti sa dokonca považovala za hustú otvorenú hviezdokopu. Po odfotení potrebného množstva dát, som sa presmeroval na peknú otvorenú hviezdokopu M29 v súhvezdí Labuť, vzdialenú od Zeme okolo 5 000 svetelných rokov. V lete vystupuje vysoko nad hlavu, je ľahko viditeľná malým ďalekohľadom, v ktorom je pekne vidno jej najjasnejšie hviezdy, ktoré tvoria asterizmus pripomínajúci súhvezdie Pegas.

Na druhý deň, resp. večer sme pokračovali v pozorovaní Perzeidov a takisto som pokračoval vo fotení letných hviezdokôp. Začal som objektom M73, ktorý je jedným z pár, tak povediac, omylov v Messierovom katalógu. Ch. Messier zaradil tieto štyri hviezdy do katalógu preto, že v menších ďalekohľadoch pripomínajú hmlistú škvrnku a teda ju zaradil medzi ostatné hmloviny a hviezdokopy. Dlho sa riešilo, či je to naozaj nejaká riedka a stará otvorená hviezdokopa, alebo sú to len náhodné hviezdy navzájom nesúvisiace. Najnovšie pozorovania však odhalili a definitívne potvrdili, že hviezdy spolu nesúvisia, sú vo veľmi rozličných vzdialenostiach a tak tvoria len asterizmus. Nachádzajú sa v súhvezdí Vodnára a na ich pozorovanie je potrebný stredne veľký ďalekohľad. Následne som sa zameral na dve otvorené hviezdokopy. M26 je otvorenkou v súhvezdí Štít vzdialenou asi 5 400 svetelných rokov. Keďže leží v bohatom hviezdnom poli, je ťažšie rozlíšiteľná a potrebujeme na pozorovanie aspoň stredne veľký ďalekohľad.