Súhvezdie Labute ponúka množstvo nádherných objektov hlbokého vesmíru. Jedným z nich, neďaleko najjasnejšej hviezdy tohto veľkého súhvezdia Deneb, je obrovská emisná hmlovina NGC 7000 Severná Amerika. Názov napovedá, že vypadá na pohľad ako tento kontinent. V jej časti, ktorá predstavuje Mexiko a Strednú Ameriku sa nachádza najzaujimavejšia časť tejto hmloviny nazývaná "The Cygnus Wall", čo môžeme preložiť ako Labutia stena. Pripomína totiž akúsi hradbu na okraji hmlovny. Hmlovina NGC 7000 je vzdialená približne 1 950 svetelných rokov od Zeme, je to oblasť vzniku nových hviezd, nachádza sa v nej teda množstvo mladých hviezd a ich zárodky. Jej plošná jasnosť je pomerne slabá a tak je ju vizuálne pozorovať pomerne ťažké, je potrebné mať tmavú oblohu a pomôcť si hmlovinovým UHC filtrom. Zároveň je skutočne rozsiahla, zaberá na oblohe veľkosť až desiatich Mesiacov v splne a tak je potrebné použiť malé zväčšenia. Jej nájdenie uľahčuje už spomínaná hviezda Deneb, od ktorej je hmlovina vzdialená 3° východne.
Vizuálne je možné pozorovať len jej najjasnejšie časti, celá sa odkryje až na fotografiach. Z naších zemepisných šírok je cirkumpolárná a je teda nad obzorom po celý rok ale koncom leta a začiatkom jesene je večer najvyššie na oblohe. Táto hmlovina spoločne so susednou hmlovinou Pelikán tvorí rozsiahle medzihviezdné mračno ionizovaného vodíka, tzv. HII oblasť. Celé ho ale zo Zeme nevidíme, pretože časť z neho zakrýva temné prachové mračno pred ním, ktorého časť vidno aj na mojej fotografii, ide o tú tmavú oblasť hore vľavo na fotke, kde okrem pár hviezd v popredí nevidno nič. Hmlovina samotná žiari vďaka žiareniu blízkych hviezd, ktoré interagujú s plynom v hmlovine, ktoré potom sám žiari. V hmlovine sa nachádza niekoľko otvorených hviezdokôp a najväčšiu koncentráciu tvorby nových hviezd má práve táto "stena", ktorú som zachytil na mojej fotografii.