Tranzit Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS)

Odfotiť Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS), ktorá prelietava popred slnečný disk som chcel už dávno. Ale až pred pár dňami sa mi to naozaj podarilo. Na to, aby som takýto tranzit zachytil, je potrebné byť v správny čas na správnom mieste, keďže vidieť takúto udalosť je možné vždy len z úzkeho pásu, podobne ako je tomu pri úplnom zatmení Slnka. A práve 13. augusta 2025 som mal tú príležitosť bez toho, aby som musel cestovať ďalej od bydliska. V tento deň som mal dokonca šancu zachytiť to hneď dvakrát z toho istého miesta. Prvý tranzit z môjho stanovišťa nastal ráno o 8:14 a druhý o 13:04. Takýto tranzit ISS trvá zlomok, takže načasovanie je pri tomto veľmi dôležité. Ranný tranzit trvá vždy dlhšie, keďže je Slnko ešte nízko, čo znamená, že aj ISS je z pohľadu pozorovateľa ďalej a vďaka geometrii sa zdá, že sa pohybuje orbitálna stanica pomalšie. To však znamená aj to, že samotná stanica je uhlovo menšia. Na tento tranzit som mal 1,43 sekundy, takže som musel včas prichystať vybavenie. Na miesto som teda dorazil v dostatočnom predstihu. Rozložil sa, pripravil všetko, čo bolo treba, zaostril, nastavil a netrpezlivo čakal na tento okamih. Asi tri minúty pred plánovaným tranzitom som zapol nahrávanie a sledoval monitor. A v tom, malý objekt preletel popred obraz Slnka. Tento krátky okamih ma ale naplnil radosťou. S nadšením som vstrebával, čo som práve videl a zachytil. Neskutočný okamih. Zastavil som nahrávanie a zbalil sa. A netrpezlivo som začal očakávať ďalší prelet, ktorý nastane o pár hodín.

Druhý tranzit tohto dňa prebehol v čase, keď Slnko bolo vysoko nad krajinou. Z toho dôvodu celý tranzit trval oveľa kratšie, než ranný a to konkrétne len 0,57 sekundy. Ale vďaka polohe bola tentokrát vesmírna stanica takmer raz tak veľká. Opäť som dorazil na svoje stanovište, na ktorom som bol ráno, pripravil všetko potrebné v dostatočnom predstihu a čakal. Opäť asi tri minúty pred plánovaným preletom som spustil nahrávanie a čakal. Prelet prebehol neskutočne rýchlo. Poriadne som nestihol ani pochopiť, čo sa stalo. Polovica sekundy je veľmi krátky okamih. Zbalil som sa a doma som hneď začal pozerať výsledky a spracovávať nazbierané dáta. Na druhom tranzite sa mi podarilo zachytiť stanicu v oveľa lepších detailoch, vďaka tomu, že prelet nastal uprostred dňa vysoko nad hlavou a teda stanica bola ku mne oveľa bližšie než ráno. Na niektorých snímkach dokonca pekne rozoznať medzeru medzi obrovskými solárnymi panelmi po bokoch stanice. Len tak pre porovnanie, ráno v čase prechodu bola stanica odo mňa vzdialená 883 km a na obed to bolo len 503 km. Spracoval som z toho aj video, kde vidno v reálnom čase dĺžku oboch tranzitov.