Po dlhých šiestich rokoch sa nad Slovenskom opäť odohralo krásne nebeské divadlo v podobe úplného zatmenia Mesiaca. Tentokrát nastalo v prvej polovici noci, resp. samotné zatmenie začalo ešte pred východom Mesiaca. Nad obzor sa už dvíhal zatemnený Zeme a keďže obloha bola ešte poriadne svetlá, nebolo ho takmer vidno. Musel som si to overiť až pohľadom cez triéder, kedy som pozrel na neurčitý objekt tesne nad kopcom, kde som predpokladal, že sa vyhúpne Mesiac. Po zistení, že je to naozaj temný Mesiac, som začal fotiť fotky na plánovaný kompozitný snímok. Lenže počasie si išlo svoje. Postupne sa rozpínala vysoká oblačnosť, ktorá sa pomaly presúvala po východnom obzore. Ako na truc, celá obloha bola čistá, len východ kazila oblačnosť. Tá sa nakoniec zdržala počas celého priebehu zatmenia a postupne sa rozrástla na celú oblohu. Takže fotenie bolo skôr chytanie "krvavého" Mesiaca medzi dierami v oblakoch. Na zrkadlovke som mal nastavený 10 minútový interval a nechal som ju teda fotiť od východu Mesiaca, čo bolo okolo 19:50 až kým neskončilo aj čiastočné zatmenie, teda okolo 22:00. Okrem toho som fotil aj s ďalekohľadom, čo bolo zo začiatku dosť obtiažné, kvôli svetlej oblohe.
Maximum úplného zatmenia ale už našťastie nastalo na celkom tmavej oblohe, tak som využíval každú chvíľku, kedy oblaky nekazili zábery. Napriek tomu, že počasie úplne neprialo, to bol krásny zážitok a aj keď fotky nie sú dokonalé, mám na toto nebeské divadlo pekné spomienky. Celkom bolo aj teplo, aj keď ku koncu už bolo cítiť chlad a občas aj trochu nepríjemne zafúkalo. Krátko po 22. hodine sme sa zbalili a vybrali sa domov.