8. apríl 2024
Kométa 12P/Pons-Brooks je periodická kométa s obežnou dobou približne 71 rokov. Už 21. apríla 2024 sa kométa dostane do perihélia a teda bude najbližšie k Slnku počas svojej dlhej cesty. Keďže je tento dátum už blízko, viditeľnosť kométy na tmavej nočnej oblohe sa kráti a v deň, kedy som sa ju pokúsil odfotiť zapadá ešte pred astronomickým súmrakom, takže jej pozorovanie je už veľmi obtiažne. Počasie večer 7. apríla bolo nestále, predpoveď hovorila o vysokej oblačnosti, ktorá by mi zhatila moje plány na túto vlasaticu. Od severozápadu to na satelitných snímkach vyzeralo nádejne a tak som nakoniec predsa len išiel a spravil som dobre. Po západe Slnka sa postupne obloha vyčistila a začal boj s časom. Po dôkladnom ustavení montáže a prípravy fotozostavy bolo prvou úlohou kométu na ešte svetlej oblohe nájsť a oporným bodom sa mi stal neďaleký Jupiter. Ten bolo vidno ako prvý svetlý bod nad západným obzorom. Triédrom som začal zametať oblohu medzi Jupiterom a hviezdou Hamal v súhvezdí Barana. Niekde na ich spojinici sa mala nachádzať aj hľadaná kométa. Hodiny neúprosne ubiehali, výška kométy nad obzorom nebezpečne klesala. Musel som vystihnúť krátke, niekoľko minútové okno medzi už relatívne tmavšou oblohou a samotným západom kométy a nakoľko v jej smere mám hory, času bolo ešte menej. Občas sa mi zdalo, že ju vidím, ale nebol som si celkom istý. Krátko po pol deviatej večer som ju konečne definitívne zaregistroval v triédry. V tom čase bola už len necelých 13° nad obzorom. Obloha bola v jej miestach stále pomerne svetlá a tak nasmerovanie fotozostavy mi dal zabrať. Kým som ju konečne dostal do zorného poľa, ubehli nekonečne dlhé minúty. Po sérii testovacích fotografií, ktoré mi pomohli s kompozíciou som začal zber dát. Hodiny ukazovali 20:52 SELČ. Kométa 12P/Pons-Brooks bola už len 9° nad obzorom a pár stupňov pod ňou sa tlačila vysoká oblačnosť. Nakoniec som spravil 20 záberov po 25 sekúnd a po poslednom zábere krátko po 21. hodine sa kométa začala strácať v ďalekej oblačnosti. Počas fotenia som na ňu niekoľko minút hľadel cez triéder, jej jasnosť je síce vysoká, ale svetlo oblohy ju výrazne presvetluje, voľným okom je prakticky už nepozorovateľná. V mojom triédry 12x60 bolo krásne vidieť kometárne halo okolo jadra ako okrúhly hmlistý objekt s nie moc dlhým chvostom, ktorý sa jednoducho strácal vo svetlej oblohe.
Okrem kométy som si samozrejme nemohol nechať újsť aj ďalešie jasné objekty hlbokého vesmíru a tak som si cez triéder poobzeral hmlovinu v Orióne M42, dvojitú hviezdokopu v Perzeovi, Plejády, Hyády v Rakovi a síce nedám za to ruku do ohňa, ale vo Veľkej Medvedici, ktorá bola v tom čase takmer nad hlavou som bočným pohľadom asi videl aj galaxiu M101. Medzitým sa mi robili ešte kalibračné snímky a po ich dokončení som pomaly mohol spokojný pobaliť veci. Pri postprocese som využil stackovanie na kométu v DSS, takže na výslednej fotke vidno o akú vzdialenosť sa za tých pár minút posunula. Preto sú z hviezd čiarky, takže nejde o nepresne nastavenú montáž ale o vlastný pohyb kométy. Viac som z dát už nevedel vytiahnúť, v spodnej časti fotky vidno mierne osvetlenú vysokú oblačnosť, obloha proste bola ešte osvetlená, Slnko bolo len pár stupňov pod obzorom. Ale aj tak som z výsledkom spokojný, na to, že podmienky sú už nie moc priaznivé, kométu vidno pekne. Dokonca vidno aj štruktúru kometárneho chvosta od jadra kométy a veľmi slabo prechádza až k hornému ľavému okraju fotky. Som rád, že som využil a hlavne, že mi vyšla v podstate už asi posledná príležitosť túto kométu zachytiť a pozorovať z naších končín. Kométa prejde po perihéli na južnú oblohu, takže od nás už bude nepozorovateľná. Tak teda dovidenia 12P/Pons-Brooks za ďalších 71 rokov.