Fotografovanie slnečnej chromosféry

Upozornenie: Nikdy sa nepozerajte do Slnka cez ďalekohľad bez špecializovaného filtra! Hrozí trvalé poškodenie zraku.

Trochu omáčky okolo

Slnko vyzerá, že je nemenné a nudné, lenže v skutočnosti poskytuje neustále meniaci sa vzhľad vo všetkých častiach svojej atmosféry. Každý deň je iné a preto je aj Slnko veľmi vďačný cieľ astronomických pozorovaní. Pri jeho pozorovaní ale platí niekoľko pravidiel a obmedzení. V prvom rade platí – nikdy sa nepozerajte do Slnka s nechráneným okom, pretože vám hrozí trvalé poškodenie zraku. Pri pozorovaní ďalekohľadom musí byť vždy nasadený špecializovaný filter pred objektív ďalekohľadu, ktorý blokuje väčšinu slnečného žiarenia a pozorovanie sa tým stane bezpečné. Pozorovať môžeme slnečnú fotosféru a teda akýsi pomyselný povrch Slnka, nakoľko fotosféra žiari v bielom svetle. V nej môžeme pozorovať slnečné škvrny, fakulové polia alebo pri dostatočnom zväčšení aj granuláciu Slnka. Na pozorovanie slnečnej fotosféry nám postačí ďalekohľad vybavený solárnou fóliou alebo filtrom. Omnoho zaujímavejšie a dynamickejšie javy však uvidíme v inej časti slnečnej atmosféry – chromosfére. Okrem slnečných škvŕn, ktoré vidíme aj vo fotosfére, môžeme v chromosfére Slnka pozorovať aj flokulové polia, spikule, filamenty, protuberancie či erupcie. Tri posledné spomenuté javy sú tak dynamické, že ich zmeny je možné pozorovať v priebehu niekoľkých minút. Slnečná chromosféra však žiari oveľa menej, než fotosféra, preto ju bežne nie je vidno. V úzkom špecifickom pásme svetla žiari najviac – konkrétne vo vlnovej dĺžke 656,7 nm, čo sa inak nazýva čiara vodíka H-alfa a teda má červenú farbu. A práve pre túto vlastnosť je pozorovanie slnečnej chromosféry veľmi obtiažne a je na to potrebný sofistikovaný ďalekohľad, určený priamo na pozorovanie v tejto úzkej časti svetelného spektra – tzv. chromosféricky ďalekohľad.

Post-processing

Keď už máme dáta nasnímané, ďalším krokom je ich spracovať. Samotné pozorovanie tým konči a začína zábavka pri počítači. Tých 2000 fotiek treba teraz usporiadať, zarovnať a spracovať. Na skladanie snímkov používam program AutoStakkert. Uložená séria fotiek je vo formáte .SER a tento súbor otvorím v programe. Stabilizačný bod, ktorý predstavuje zelený štvorec [obr.7] si umiestním na nejaký jasný a zreteľný bod, ja na to používam slnečnú škvrnu. V ľavom okne programu vidíte ako mám program nastavený na spracovanie Slnka, stlačím Analyse a tým získam kvalitatívny graf – teda koľko snímkov je v akej kvalite. Ak je atmosféra kľudná, tak je obraz výborný a zistíme to aj podľa výsledného grafu. Nasleduje vytvorenie zarovnávacich bodov Place AP grid. Veľkosť bodov mám nastavený na 48. Na zloženie mám nastavených 30% - teda 30% z tých 2000 fotiek sa vyberie a tie sa následne zarovnajú a zložia do jedinej fotografie. Nasleduje stlačenie tlačidla Stack, čím dôjde k zloženiu [obr.8]. 

Čo dodať na záver…

Takáto je cesta od nasmerovania ďalekohľadu po fotografiu chromosféry Slnka. Popisujem tu môj postup, ktorý som sa naučil od ostatných na rôznych fórach a ktorý som si časom vlastnými skúsenosťami doladil k môjmu obrazu. Môžete sa ním riadiť alebo mi môžete napísať vlastné skúsenosti a postupy. Za každý tip a radu budem vďačný.

Pozorovanie Slnka je pre mňa vášňou a každé jedno je pre mňa zážitok. O to väčšie nadšenie a radosť mám pri pohľade na výsledky, keď viem, že táto nádherná fotografia bola vytvorená mnou.

Na záver si môžete pozrieť dvojicu výsledných fotografií v čiernobielom a farebnom invertovanom prevedení.