Albireo - kráska v Labuti
Labuť, jedno z krásnych súhvezdí, ktoré patrí medzi pôvodné Ptolemaiové súhvezdia, a ktoré predstavuje vládcu Olympu, mocného Zeusa, ktorý sa v tejto podobe pohyboval vo svete ľudí, skrýva množstvo objektov hlbokého vesmíru a to hlavne vďaka tomu, že sa ním tiahne Mliečna cesta. Dnes sa ale pozrieme bližšie na pomerne nenápadný, ale zato prekrásny objekt vhodný aj pre menšie ďalekohľady. V druhej polovici leta a na jeseň je toto súhvezdie vysoko na oblohe. Nájdeme ho ľahko, vďaka jasnej hviezde Deneb, ktorá je súčasťou veľkého a výrazného asterizmu nazývaného Letný trojuholník. Pre svoj tvar sa Labuť niekedy neformálne nazýva aj ako Severný kríž.
Zaostríme teraz na osamelú hviezdu, ktorá predstavuje základ kríža v prípade, ak si súhvezdie predstavíme ako spomínaný kríž. Táto hviezda sa volá Albireo, alebo tiež beta Cygni. Nie je príliš jasná, ale je v tejto časti hviezdnej oblohy najjasnejšou hviezdou a tak ju na tmavej oblohe bezproblémovo identifikujeme. Voľným okom vidíme len jednu hviezdu, avšak pohľad cez ďalekohľad odhalí dve hviezdy v tesnej blízkosti a zaujme nás predovšetkým veľký farebný kontrast stálic. Túto dvojhviezdu, ktorá je vzdialená od Zeme približne 380 svetelných rokov, tvorí oranžová jasnejšia hviezda tretej hviezdnej veľkosti a slabšia modrá hviezda piatej veľkosti. Obe zložky, ich názov je beta Cygni A a beta Cygni B, sú od seba vzdialené 35 uhlových sekúnd, čo znamená, že zložky v systéme môžeme vidieť oddelene aj malými ďalekohľadmi. Optimálne podmienky zaručí 30 až 50 násobné zväčšenie s použitím objektívu s priemerom 130 milimetrov. Aj keď ich v ďalekohľade vidíme blízko pri sebe, musíme si uvedomiť, že sa na ne pozeráme z veľkej vzdialenosti, obe hviezdy sa navzájom obehnú za dlhých 75 000 rokov.
Väčšina hviezd existuje v pároch, či viacnásobných systémoch. Sú vzájomne gravitačne spútané a obiehajú spoločné ťažisko, existujú hviezdy, ktoré sa navzájom obehnú za niekoľko málo dní, či rokov, ale sú aj také, ktorým vzájomný obeh trvá celé tisíce rokov. V dvojhviezde Albireo môžeme vidieť pomerne ľahko obe zložky, sú však dvojhviezdy, pri ktorých jednotlivé zložky vizuálne nerozoznáme. Sú tak blízko pri sebe, resp. dvojhviezda je tak ďaleko od Zeme, že skutočnosť, že sú tvorené viacerými zložkami, zistíme až rozborom ich spektra. Takéto dvojhviezdy sa nazývajú spektroskopické a pre vizuálne pozorovania nie sú vhodné práve z toho dôvodu, že ich vidíme ako jednu hviezdu. Pozorovania hviezd ako je Albireo v rádiových, či v röntgenových oblastiach spektra sa veľmi neoplatí, pretože normálne hviezdy sú oveľa jasnejšie vo viditeľnom svetle. Na rozdiel od Slnka, ktoré sledujeme v každej časti spektra, sú ostatné hviezdy na takéto pozorovania príliš ďaleko.
Dvojhviezda Albireo, ktorá vlastne predstavuje zobák Labute, je teda zložená z červeného obra a modrobielej hviezdy hlavnej postupnosti a je treťou najjasnejšou hviezdou súhvezdia. Názov hviezdy vznikol zlým prekladom a nedorozumením. V arabských oblastiach sa nazýval „minqār al-dadžādža“ čo v preklade znamená slepačí zobák. Názov súhvezdia Labuť je v gréčtine Ornis, z ktorého sa prekladom do arabčiny stal Urnis. Následne, keď došlo k prekladu do latinčiny, prekladatelia si mysleli, že názov odkazuje na rastlinu Erysimum officinale a tak bol preložený do latinčiny ako ireo. A nakoniec, nesprávne označenie preklepu v arabskom názve, fráza ab ireo, znamenalo konečnú zmenu názvu hviezdy na al-bireo. Názvy nebeských objektov majú niekedy skutočne zaujímavú históriu.
Farby oboch zložiek dvojhviezdy Albireo budú najlepšie viditeľné, ak ďalekohľad máličko rozostríme, alebo ak doňho mierne strčíme, aby sa obraz zachvel. Ak teda niekedy pri svojich nočných výjazdoch do ďalekého vesmíru narazíte na túto dvojhviezdu, určite mi dáte za pravdu, že je to jedna z najkrajších, ak nie najkrajšia, dvojhviezda a zároveň najlepšia dvojhviezda aj pre malé ďalekohľady. Je to skutočné najúžasnejšia dvojhviezda, akú nám nočná obloha ponúka. Tento skvost letnej a jesennej oblohy vás zakaždým ohromí a budete sa k nej určite často vracať.
Andrej Duboš