Mesiac v prvej štvrti

Mesiac v prvej štvrti ponúka na pozorovanie množstvo rôznorodých útvarov na svojom povrchu. Najzaujímavejšie na pohľad sú oblasti okolo terminatora - teda rozhrania svetla a tieňa. Práve v tejto časti mesačného povrchu sú krátery, pohoria, brázdy a zrázy osvetlené nízkym Slnkom a vrhajú dlhé tiene. A práve preto na nich môžeme vnímať a obdivovať ich trojrozmerný tvar. Poďme sa trošku poprechádzať po jeho povrchu v čase prvej štvrti. Na pozorovanie nám stačí aj menší ďalekohľad s priemerom okolo 60mm.

Centrálna časť ponúka na pozorovanie okolo prvej štvrti niekoľko zaujímavých útvarov. Oblasti dominuje mesačné more Mare Tranquillitatis (More pokoja) s výrazným kráterom Arago a s podlhovastým kráterom Maskelyne. V južnej časti mora sa prvýkrát dotkla ľudská noha mesačného povrchu - nájdeme tu miesto pristátia Apollo 11. Na sever sa more prelieva okolo krátera Plinius do Mare Serenitatis (More jasu) s jedným menším ale výrazným kráterom Bessel. Vo východnej časti mora, popri veľkom a plytkom krátery Posidonius poznačenom dopadom menšieho impaktu, krajina prechádza pozvoľna do pohoria Montes Taurus. Na úpätí tohto pohoria sa nachádza miesto pristatia Apollo 17, poslednom v programe Apollo, kde by sme našli stopy v mesačnom prachu E. Cernana, ktorý má korene na Slovensku. Na opačnom konci rozsiahleho mora sa tiahne pohorie Montes Haemus s kráterom Menelaus a cez jazero Lacus Lenitatis prechádzame k hlbokému kráteru Manilius. Južne od tejto oblasti vidíme čiastočný kráter Julius Caesar na okraji zálivu Sinus Honoris a dostávame sa k zaujímavým miestam. Už v menších ďalekohľadoch môžeme pozorovať dlhé a výrazné brázdy Rima Ariadaeus a Rima Hyginus, ktorá sa ďalej stráca v tieni. Obchádzame dvojicu krásnych kráterov Agrippa a Godin a dostávame sa k južnému okraju mora, pri ktorom sme začali, Mare Tranquillitatis s kráterom Delambre. Južne od tohto kráteru v Skalnatých horách sa nachádza miesto pristátia Apollo 16. More pokoja ďalej východne prechádza cez zálivy Sinus Amoris (Záliv lásky) a Sinus Concordiae do ďalšieho mora Mare Crisium (More kríz), tam už ale pre pokročilejšiu fázu Mesiaca nepozorujeme toľko kontrastných detailov. V opisovanej oblasti samozrejme nájdeme obrovské množstvo ďalších útvarov, ale o tých zase niekedy nabudúce.

Južná časť mesačného povrchu v období prvej štvrti ponúka pohľad na krajinu posiatu krátermi. Na rozsiahle planiny je tu núdza, ale medzi tým množstvom kráterov tu nájdeme zopár zaujímavých útvarov. Zo severu tu prichádzame cez záliv Sinus Asperitatis (Záliv drsnosti) do menšieho mora Mare Nectaris (More nektáru) s jedným maličkým ale zato výrazným kráterom Rosse. Severozápad mora ohraničujú veľké krátery Theophilus so stredovým masívom vysokým 1400 metrov, Cyrillus a Catharina. V oblasti terminatora, teda rozhrania svetla a tieňa vidíme krátery veľké, malé, hlboké, plytké a s rôznorodými tvarmi. Spomeniem aspoň krátery Playfair, Apianus či Aliacentis a južnejšie narazíme na obrovské krátery Stofler a Maurolycus. Ďalšie desiatky a stovky kráterov nebudem menovať, lebo to by som tu písal ešte zajtra. Ale vrátime sa naspäť k Moru nektáru. Cestou k nemu míňame jeden zaujímavý útvar. Rupes Altai je dlhý zlom vysoký 3,5 kilometra, tiahnuci sa 480 km ku kráteru Piccolomini. Je to pozostatok okraju obrovskej a veľmi starej impaktnej kotliny Nectaris, starej viac ako 3,5 miliardy rokov, a ktorá je sčasti zatopená tmavou lávou, čo vidíme ako Mare Nectaris. Ďalej na východ sa cez pahorky dostaneme k moru Mare Fecunditatis (More hojnosti), kde nájdeme dvojicu kráterov Messier a Messier A, z ktorého vystreľujú krásne dopadové lúče smerom na západ do vzdialenosti viac ako 100 kilometrov, čo naznačuje, že teleso, ktoré vytvorilo kráter dopadlo pod malým uhlom.

Severná časť polovičného Mesiaca počas prvej štvrti ponúka na pozorovanie rôznorodé povrchové útvary. Neprehliadnuteľným útvarom tu je rozsiahle more Mare Serenitatis (More jasu) so stredne veľkým a výrazným kráterom Bessel. Južne nájdeme kráter Menelaus a cez pohorie Montes Haemus sa dostaneme ku krásne kruhovému kráteru Manilius. Na terminatore sa posunieme severnejšie a dostaneme sa do oblasti pristátia Apollo 15, ktorá je utopená v tieni a osvetlené sú len vrcholky pohorí. Severne sa posunieme pohľadom cez pohorie Montes Caucasus (Kaukaz) k obrovským kráterom Eudoxus a Aristoteles. Druhý spomínaný má priemer 87 km s hĺbkou cez 3 kilometre. Nachádza sa na okraji mora Mare Frigoris (More chladu). A asi je tam naozaj zima, lebo prechádzame na juh do jazera Lacus Mortis (Jazero smrti) s výrazným kráterom Burg s krásnou stredovou horou. Ďalej na východ pozorujeme dvojicu veľkých kráterov Hercules a Atlas. Od nich sa posunieme naspäť juhozápadným smerom k Moru jasu cez jazero Lacus Somniorum (Jazero snov), v ktorom nájdeme dva krátery s eliptickým tvarom Grove a Daniell. V juhovýchodnej časti jazera vidno veľmi slabo brázdu Rima G. Bond. Za lepších poveternostných podmienok by bola výraznejšia. Na severe pohoria Montes Taurus môžeme pozorovať obrovský kráter Posidonius s priemerom takmer 100 kilometrov ale nízkym okrajom, keďže v dávnych dobách bolo dno kráteru zaliate lávou. Takmer v strede sa nachádza satelitný kráter A a na okraji môžeme vidieť pozostatok ďalšieho valu. Kúsok od neho vidno maličký osamotený kráter Luther.