Obri medzi galaxiami
Vesmír je popretkávaný sieťou galaxií, ktorýmkoľvek smerom sa pozrieme, vidíme obrovské množstvo týchto hviezdnych domovov. Na prvý pohľad rôznorodé štruktúry a tvary, čo takmer môžeme prirovnať k rôznorodosti snehových vločiek, nabáda myslieť si, že je nemožné kategorizovať jednotlivé galaxie. Bližší pohľad nám ale prezrádza, že galaxie majú spoločné črty a niektoré sa podobajú ako súrodenci. Túto skutočnosť využil v roku 1926 americký astronóm Edwin Hubble na zavedenie klasifikácie, neskôr pomenovanej práve podľa neho, tzv. Hubbleová klasifikácia galaxií.
Dnes sa zameriam na tie najväčšie z nich, eliptické galaxie. Proti týmto obrom je naša domovská Galaxia len malý odvar. Obsahujú stovky miliárd hviezd, tie najväčšie môžu dosahovať počtu až jeden bilión hviezd. Štúdium týchto galaxií môže pomôcť astronómom pochopiť vývoj vesmíru i osud našej vlastnej Galaxie. Ako som spomenul, Edwin Hubble rozdelil galaxie do niekoľkých typov. Tri hlavné kategórie sú eliptické, špirálové a šošovkové. K týmto trom hlavným sa ešte pridružujú špirálové s priečkou, práve taká je i naša Galaxia, a nepravidelné galaxie. Týchto päť typov je ďalej rozdelených do ďalších podtypov, ale tým vás teraz nejdem zaťažovať. Eliptické galaxie nemajú prakticky žiadne viditeľné štruktúry, narozdiel od ostatných typov, a môžu dosahovať rôznych veľkostí. Galaxie tohto typu sú jednoznačne najväčšie, ale i v tejto triede nájdeme trpasličie eliptické galaxie, ktoré majú priemer len niekoľko stoviek svetelných rokov a podobajú sa skôr na guľové hviezdokopy. No množstvo eliptických galaxií dosahuje závratne veľkosti niekoľkých stoviek tisíc svetelných rokov, teda sú niekoľko násobne väčšie ako naša Galaxia.
Vek eliptických galaxií je značne vysoký a neobsahujú takmer žiadnu medzihviezdnu hmotu, pretože väčšinu paliva spotrebovali hviezdy a tak v nich nedochádza ani k novej hviezdotvorbe. Nedávne výskumy však odhalili v niektorých eliptických galaxiách mladé modré hviezdokopy, z čoho pravdepodobne vyplýva, že tieto galaxie vznikajú zlučovaním iných galaxií. Počítačové simulácie ukazujú búrlivú minulosť, v ktorej dochádzalo ku kolíziám niekoľkých galaxií, popritom sa spustila silná hviezdotvorba a množstvo plynu a prachu bolo rozptýleného do okolia galaktických milencov. V tomto okamihu dochádzalo k tvorbe obrovských hviezd, ktoré majú extrémne krátky život a vybuchujú ako supernovy. Tým sa len opäť urýchli hviezdotvorba a ďalšie množstvo plynu je silným hviezdnym vetrom odviate do medzigalaktického priestoru. Na konci teda nezostáva v galaxii takmer nič na tvorbu a v priestore sa pohybuje len kvantum hviezd, ktoré budú žiť celé miliardy rokov v gigantickom domove, ktorý kde-tu opäť zhltne okoloidúcu galaxiu a tým znova na chvíľu ožije a zväčší sa.
Takmer každá, možno skutočne každá, galaxia obsahuje vo svojom centre supermasívnu čiernu dieru. Inak tomu nie je ani u eliptických galaxiách. Tieto čierne diery sú ale omnoho väčšie, či dokonca môžu byť v jednom čase v centre obrej eliptickej galaxie aj dve, možno i viac supermasívnych čiernych dier. Dôvod je rovnaký ako pri postupnom raste samotnej galaxie. Kolízie s inými ostrovmi, ktoré tiež obsahujú v centre túto bezodnú studňu. Supermasívna čierna diera v strede eliptickej galaxie časom rastie nie len vďaka prísunom nového materiálu v podobe nových hviezd, ale i spájaním tmavých žrútov, spájaním samotných čiernych dier. Podľa pozorovaní, najviac eliptických galaxií nájdeme v hustých častiach vesmíru, v kopách galaxií, kde majú množstvo príležitosti k svojmu rastu. Tieto kopy galaxií obsahujú eliptické galaxie práve vo svojich centrách, zatiaľ čo po okrajoch kôp sa nachádzajú špirálové galaxie.
Eliptické galaxie poskytujú pohľad do minulosti, ale i do budúcnosti vývoja galaxií. Časom možno zostanú vo vesmíru už len eliptické galaxie, ostatné typy sa vytratia z dôvodu galaktického kanibalizmu. Jedného dňa i naša vlastná Galaxia bude pohltená inou galaxiou, v tomto prípade o niekoľko miliárd rokov našou najbližšou veľkou galaxiou, galaxiou v Androméde a spoločne vytvoria zárodok obrej eliptickej galaxie, ktorá bude putovať nekonečným vesmírom a hltať ďalšie a ďalšie galaxie, kým nebude v jej okolí žiadnej inej. To je však pre nás, ľudí na planéte Zem, nekonečne ďaleko. Môžeme sa kochať týmito obrami pri pohľade na nočnú oblohu. V ďalekohľade ich vidíme len ako svetlý hmlistý kruh na temnom pozadí, i tak, pri predstave obrovského zhluku starých hviezd a po oboznámení sa s ich minulosťou, sú to nádherné objekty hodné obdivu.
Andrej Duboš