Blíži sa leto a s ním aj letné súhvezdia. Jedným z prvých letných súhvezdí sa objavuje veľké súhvezdie Herkules. Je to piate najväčšie súhvezdie oblohy. Grécky mytologický hrdina sa nachádza medzi súhvezdiami Lýra a Severná koruna, najjasnejšou časťou je lichobežníkový stred, tvorený štyrmi pomerne jasnými hviezdami a tak je väčšinou jednoduché ho nájsť. Práve táto časť súhvezdia tvorí Herkulovo brucho, hlavu má z nášho pohľadu dole. V období od mája po august ho môžeme vidieť okolo polnoci vysoko nad južným obzorom. Jeho najlepšia viditeľnosť je práve začiatkom leta.
Mytológia súhvezdia sa opiera o najslávnejšieho gréckeho hrdinu, syna najvyššieho gréckeho boha Dia a pozemšťanky Alkmény. A to bol aj dôvod, prečo síce bol silný ale nie nesmrteľný. Aby sa Herkules stal nesmrteľným, chcel ho Zeus nechať sa napiť božského mlieka od svojej manželky Héry. Mlieko, ktoré vytieklo z jej prsníka, je dodnes viditeľné na oblohe ako Mliečna cesta. Herkules splnil 12 ťažkých úloh od mykénskeho kráľa a nakoniec ho Zeus učinil nesmrteľným a umiestnil na oblohu neďaleko Hydry, ktorú kedysi premohol.
Súhvezdie je z pohľadu pozorovania pomerne chudobné na objekty. I napriek tomu sa tu nachádza jeden skutočne krásny objekt, ktorý tento nedostatok úplne kompenzuje. V strede súhvezdia, v lichobežníku, sa nachádza prekrásna guľová hviezdokopa M13, ktorú za výborných podmienok môžeme pozorovať aj voľným okom ako hmlistú škvrnku. Medzi hviezdami Éta a Zéta teda nájdeme klenot tohto súhvezdia a dovolím si tvrdiť, že dokonca ide o jeden z klenotov celej severnej oblohy. Pri pohľade triédrom uvidíme jasnú hmlistú škvrnu s jasnením v strede, pri použití väčšieho ďalekohľadu doslova vyrazí dych. Okraje hviezdokopy sa rozložia na jednotlivé hviezdy, ktoré sa trblietajú ako cukor, stred objektu je doslova zasypaný obrovským množstvom hviezd. Určite si preto nenechajte ujsť pohľad na tmavej oblohe, ktorá zážitok ešte viac umocní. Hviezdokopa je v skutočnosti široká niečo cez 140 svetelných rokov a je od nás vzdialená približne 24 000 svetelných rokov. Obsahuje niekoľko stotisíc starých hviezd, vek hviezdokopy sa odhaduje na 11,5 miliardy rokov.
Ďalším objektom v súhvezdí Herkules je ďalšia, menej jasná, guľová hviezdokopa M92. Je to jedna najsevernejších guľoviek na oblohe. Jej jasnosť je síce nižšia ako kolegyňe neďaleko, i tak je pohľad na ňu nádherný. Opäť, pri tmavej oblohe a použití už stredne veľkého ďalekohľadu, uvidíme množstvo hviezd, ktoré sa v strede zlievajú do ohromnej štruktúry. Od Zeme je o niečo ďalej ako jej sestra, približne 27 000 svetelných rokov, zároveň je v skutočnosti aj o niečo menšia, jej priemer je približne 109 svetelných rokov. Ide o jednu z najstarších guľových hviezdokôp v Mliečnej ceste, jej vek sa odhaduje na 13 miliard rokov.
Guľové hviezdokopy sú skupiny starých hviezd, ktoré obklopujú Galaxiu zo všetkých strán, predovšetkým však okolo galaktického jadra. Vek hviezd presahuje niekoľko miliárd rokov, sú vzájomne gravitačne spojené. Počet hviezd v jednej guľovej hviezdokope môže presiahnuť milión kusov a v našej Galaxii poznáme asi 150 guľových hviezdokôp.
Na záver ešte spomeniem jeden objekt, ktorý si môžete pozrieť a tým je planetárna hmlovina NGC 6210 v južnej časti súhvezdia. Ide o malú planetárnu hmlovinu, rozlíšiteľnú v malom ďalekohľade, kde pôsobí stelárnym vzhľadom, ak však chcete vidieť detaily, musíte použiť ďalekohľad s oveľa väčším priemerom objektívu, kedy už vidno náznaky kotúčika.
Leto so sebou prináša krátke ale za to teplé noci, kedy je jednoduché si len tak ľahnúť do trávy pod krásnu hviezdnu oblohu a kochať sa tou nádherou. Využite teda to krátke obdobie na poznávanie a pozorovanie týchto pradávnych hviezdnych spoločenstiev, ktoré tu sú s nami od takmer počiatku vekov.
Andrej Duboš