Zimný lovec
Na zimnej oblohe nájdeme lovca so svojim psom, ktorý prenasleduje Sedem sestier, je vysoký tak, že mu trčí hlava aj z tých najhlbších morí, je krásny a pozná ho snáď každý. Jeho meno zaznieva v knihách i filmoch a právom ide o perlu medzi súhvezdiami. Výrazný a ľahko zapamätateľný tvar zaujme na prvý pohľad, súhvezdie Orión je rozľahlé a tento symbol zimy skrýva tie najkrajšie ozdoby nočnej oblohy. Mrazivá cesta po jeho zákutiach začína.
Nájsť súhvezdie Orión nie je vôbec ťažké, nakoľko ho tvorí viacero hviezd, ktoré patria medzi najjasnejšie hviezdy na oblohe. Najlepšie viditeľné je počas zimy a to hlavne začiatkom roka, kedy už po zotmení stúpa vysoko nad južný obzor. Zoskupenie hviezd je výrazné, predovšetkým vďaka jeho pásu, ktorý tvoria tri jasné hviezdy v rade blízko seba. Oriónov pás sa nachádza takmer presne na nebeskom rovníku a tak je toto súhvezdie viditeľné takmer z celej našej planéty. Zároveň je súhvezdie Orión súčasťou dvoch veľkých zimných asterizmov. Zimný šesťuholník a Zimný trojuholník, o ktorých sa dozviete viac v článku Sírius a zimné mnohouholníky, zaberajú na oblohe veľkú časť a ich súčasťou sú ďalšie známe súhvezdia a tiež najjasnejšia hviezda na nočnej oblohe, Sírius v súhvezdí Veľký pes. Súhvezdie Orión nájdeme medzi výraznými súhvezdiami, Býkom na západe, Blížencami na severovýchode a už spomínaným súhvezdím Veľký pes na juhovýchode, ktoré prenasleduje našeho zimného lovca. Tvar najjasnejšej časti súhvezdia Orión pripomína veľkého motýľa, akonáhle ale zobrazíme jeho celkový tvar, tak už nie je pochýb v ňom vidieť bájneho lovca držiaceho v jednej ruke štít a v druhej kyjak.
Bájny lovec Orión sa na oblohe neocitol len tak. Keďže toto súhvezdie patrí medzi pôvodné súhvezdia, ktoré Klaudios Ptolemaios zapísal do svojej knihy Almagest v druhom storočí nášho letopočtu, je jeho príbeh založený na bájach a povestiach vtedajšieho sveta. Vysoký, pôvabný a silný lovec bol synom boha Poseidóna, ktorý vďačí za svoje miesto medzi hviezdami bohyni Artemis. Bol si svojou mocou tak istý, keď vyhlásil, že zabije akékoľvek zviera na Zemi. To sa samozrejme nepáčilo samotnej bohyni Zeme, Gaii a tak na neho poslala škorpióna. Sebavedomý lovec na to doplatil, ale bohovia zariadili aby sa na oblohe nikdy nestretli tým, že umiestnili oboch na opačnú stranu nebeskej sféry a preto obe súhvezdia nikdy neuvidíme naraz na nočnej oblohe. Naopak, také Plejády utekajú pred sebaistým lovcom neustále. Orión nie je na to všetko sám, má pri sebe svojich verných loveckých psov, ktorí sú vyobrazení súhvezdiami Veľký pes a Malý pes. Okrem pomoci ho taktiež chránia.
Ozdobou a výbavou bájneho lovca je samozrejme jeho meč. Ten je skutočným klenotom nočnej oblohy, podobne ako jeho pás. Začneme ale najprv pri jeho nohách. Veď možno práve do tej, ktorú predstavuje jedna z najjasnejších hviezd oblohy, lovca uštipol Škorpión. Dole vľavo, v súhvezdí Orión, žiari najjasnejšia hviezda celého súhvezdia. Hviezda Rigel, tiež Beta Orionis, je modrá hviezda spektrálneho typu B, so zdanlivou jasnosťou 0,12 magnitúdy a aktuálne je jasnejšia ako Alfa Orionis. Zároveň ide o trojnásobný hviezdny systém. Jej meno pochádza z arabského výrazu pre nohu a je jedným z vrcholov Zimného šesťuholníka. Naproti tomu je druhá najjasnejšia hviezda, červený nadobor Betelgeuze, ktorý predstavuje rameno obra. Ten je zas súčasťou Zimného trojuholníka. Jeho jasnosť kolíše a pravdepodobne o niekoľko storočí hviezda vzplanie ako supernova. V najnápadnejšej časti súhvezdia, v Oriónovom páse, môžeme pozorovať viacero krásnych objektov. Prvá hviezda zľava v trojici tvoriacej pás, Zeta Orionis alebo tiež Alnitak, ukrýva pri sebe dva zaujímavé objekty. Samotnou hviezdou ožiarená emisná hmlovina NGC2024, ktorá dostala názov Plamenná hmlovina a to práve z dôvodu, že na pohľad vyzerá ako plameň. Hmlovinu objavil koncom 18. storočia William Herschel, je vzdialená 1350 svetelných rokov od Zeme. V o niečo väčšej vzdialenosti od Zeme, južne od hmloviny Plameň, nájdeme tmavé a studené mračno plynu a prachu, ktoré zakrýva výhľad na vzdialenejšiu jasnú hmlovinu. Toto husté mračno vytvára na svetlom pozadí siluetu konskej hlavy a podľa toho aj nesie svoje meno. Barnard 33, tiež IC434 alebo ako už bolo spomenuté, hmlovina Konská hlava, je vďaka svojmu vzhľadu asi najľahšie zapamätateľná hmlovina na oblohe. Na opačnej strane, severne od hviezdy Alnitak, nájdeme difúznu reflexnú hmlovinu, ktorá je súčasťou Messierovho katalógu - M78. Je to najjasnejšia reflexná hmlovina na celej oblohe. Reflexnou hmlovinou je také plynnoprachové mračno, ktoré svieti odrazeným svetlom blízkej hviezdy. Hmlovinu je možné rozpoznať už menším ďalekohľadom na tmavej oblohe.
Presuňme sa teraz k tomu najväčšiemu klenotu nielen súhvezdia Orión ale zrejme aj celej nočnej oblohy. Meč je ozdobou lovca a v ňom nájdeme niečo, čo by žiadny pozorovateľ nemal minúť. Za dobrých podmienok, na dostatočne tmavej oblohe, bezproblémov uvidíme aj voľným okom hmlistý obláčik so skupinou hviezd. Táto hviezdna pôrodnica, nachádzajúca sa v tom istom špirálnom ramene Galaxie ako naše Slnko, v ramene Orióna, je známa ako Messier 42, M42 alebo Veľká hmlovina v Orióne. Ide pravdepodobne o najfotografovanejší objekt hlbokého vesmíru, prvá fotografia bola vytvorená už v 19. storočí a medzi amatérskymi astrofotografmi ide väčšinou o prvý objekt, ktorý vyfotografujú. Súčasťou hmloviny je otvorená hviezdokopa Trapéz, resp. štvorhviezda Théta Orionis. V prachoplynnom mračne žiaria rodiace sa hviezdy silným žiarením, ktoré budia vodík a hélium a vďaka tomu celá hmlovina svieti. Ide teda o emisnú hmlovinu a zdrojom žiarenia sú práve mladé hviezdy Trapézu, ktorých vek sa odhaduje na 30 000 rokov. Súčasťou hmloviny M42 je aj hmlovina M43, ktorá sa nachádza severne a je oddelená od Veľkej hmloviny tmavým mračnom. Ďalej na sever môžeme pozorovať výrazne modrú reflexnú hmlovinu NGC1977. Všetky tieto objekty sú vzdialené od Zeme približne 1400 až 1600 svetelných rokov a Veľká hmlovina je najbližšou hviezdotvornou oblasťou k nám. Pri pohľade cez ďalekohľad má podobu netopiera alebo motýľa a pri fotografovaní zobrazíme naozaj nádhernú farebnú oblasť. Stačí nám teda trieder alebo menší ďalekohľad a môžeme obdivovať túto perlu hviezdnej oblohy.
Súhvezdie Orión je právom považované za najkrajšie súhvezdie nočnej oblohy. Vďačí tomu nie len svojmu vzhľadu, jasným hviezdám a veľkosti, ktorá dominuje zimnej oblohe ale tiež objektom, ktoré nájdeme medzi jeho hviezdami. Či už je to Plameň, Konská hlava alebo mohutné mračno Veľkej hmloviny, v ktorom vznikajú hviezdy, súhvezdie Orión ponúka množstvo krás, ktoré môžeme obdivovať počas dlhých zimných večerov a snáď pri pohľade na ne vás bude hriať ten krásny pocit z obdivu nad vesmírnymi zázrakmi a vďaka čomu nebudete pociťovať mrazivý vzduch zimy, ktorý vás obklopuje pri pozorovaní Zimného lovca.
Andrej Duboš