Blog
Pri príležitosti Dňa hvezdárni a planetárií sme navštívili Nitriansku hvezdáreň. Po príchode sme si poobzerali výstavu meteoritov, vzácnych kameňov a skamenelin, zároveň som si obohatil svoju zbierku o dva meteority. Následne sme si pozreli a vypočuli prednášku o svetelnom znečistení a jeho vplyv na astrfotografiu, ktorú si pripravil astrofotograf Michal Vokolek. Po nej sme využili relatívne dobré počasie a pozreli si v kupole hvezdárne ďalekohľad a cez neho aj našu dennú hviezdu. Pred hvezdárňou boli rozložené ďalšie ďalekohľady, takže naša cesta viedla k ním a medzi nadšencov astronómie. Keď sa Slnko schovalo za blízku budovu, namierili si to všetci na Mesiac. Cez diery v oblakoch sme sa pokochali jeho krásou. Nakoniec sme si vypočuli prednášku o pikoškách v astronómii, ktorú uvádzala Mgr. Mária Záborská. Nakoľko sa večer prehnal dážď a oblaky už nedovolili nočné pozorovanie, vybrali sme sa domov. Okrem spomínaných aktivát v mieste prebiehali aj ďalšie aktivity nie len pre deti ale aj dospelých. Celkovo hodnotím akciu za veľmi vydarenú a som nadmieru spokojný. Škoda len toho počasia, ktoré nechcelo spolupracovať aj po zotmení. Viac fotiek z akcie sú v sekcii AstroTour v odkaze na Nitru ➡️.
Vďaka nej máme svetlo, energiu a hlavne vďaka nej máme na našej planéte život. Naša denná hviezda je tým najjasnejším a najdôležitejším objektom na oblohe. Jej stálosť je pre nás nemenná, dokonalý kruh na oblohe, ktorý každý deň prináša zrod nového cyklu, prebúdza prírodu a svet okolo nás. Keď sa na ňu pozrieme zblízka, zistíme, že zdanlivo nudná tvár nám ponúka množstvo krás a javov, ktoré sú až nečakane dynamické. Vydajte sa so mnou na prechádzku po tajomnom povrchu Slnka v mojom skromnom článku Pozorovanie Slnka ➡️
Dnešné Slnko nie je až tak zaujímavé ako pred dvoma dňami, i tak samozrejme je na ňom čo obdivovať. Zmeny vo fotosfére sú len nepatrné, za dva dni sa Slnko o niečo pootočilo, inak aktívne oblasti sú takmer bez zmeny. V chromosfére Slnka opäť nájdeme množstvo pokrútených filamentov a to hlavne v centrálnej časti disku. Od aktívnej oblasti AR3583, ktorá už z nášho pohľadu zapadla za okraj disku, stále môžeme vidieť krásne protuberancie a po celom obvode vidno množstvo maličkých protuberancií a spikul.
Večer (16.2.) nastala opäť konjunkcia Mesiaca s otvorenou hviezdokopou M45 Plejády a nastali aj zákryty jasnejších hviezd. Ja som pozoroval zákryt hviezdy o 22:14 SEČ, pohľad to bol zaujímavý, keď hviezda zrazu pohasla. Ešte pred tým som skúsil nafotiť Jupiter mojou klasickou fotozostavou a teda SW ED72 a ZWO178MM. Nie je to planetárny špeciál, krátke ohnisko samozrejme nestačí na detailnejšie foto planéty, ale i tak z toho čosi vyliezlo, čo na pohľad pripomína Jupiter. Následne som otočil zostavu na Mesiac v prvej štvrti. Seeing bol len slabo priemerný, takže na ostrejšie detaily to nebolo. I tak som sa dosýtosti pokochal množstvom útvarov na našom prirodzenom satelite. Podrobnejšie v blogovom príspevku alebo v článku.
Slnko je v týchto dňoch opäť posiaté množstvom aktívnych regiónov. Obrovskú slnečnú škvrnu, ktorá bola niekoľkonásobne väčšia ako naša planéta, som nestihol, keďže nebolo dobré počasie. Táto oblasť sa už pomaly skrýva za západný okraj disku. Ďalšie, tiež veľké, škvrny aktuálne môžeme pozorovať v severozápadnej časti disku v AR3583 - momentálne najvýraznejšie škvrny. Z východu sa k nám natáča ďalšia veľká škvrna v AR3586, ktorá je veľká minimálne ako naša Zem. Ale ako vyzerá dnešná chromosféra, to je radosť pozerať. Okrem aktívnych regiónov, v ktorých vidno škvrny, rozsiahle flokulové polia a spletité filamenty, sa dáju pozorovať na západnom okraji disku neskutočne krásne protuberancie v okolí už spomínanej AR3583, ktorá je hodne aktívna. Výtrysky a oblúky vysoko do vesmírneho priestoru - proste úchvatny pohľad, na ktorý sa nezabúda.
Milióny a milióny hviezd. Do leta ešte ďaleko a tak som spracoval ďalšiu fotografiu z toho minulého. Široký záber na súhvezdie Labuť, ktoré v tejto záplave hviezd len veľmi ťažko rozoznať. Cez toto súhvezdie totiž prechádza rovina našej Galaxie a teda sa do neho premieta pás Mliečnej cesty. Množstvo hviezd zakrývajú tmavé škvrny, čo sú obrovské oblaky temného medzihviezdného prachu, ale vidno tiež slabučko načervenalé oblaky hmlovín a mračien plynu. Jednoduchý záber s celkovou expozíciou 15 minút.
Nikon D3200, Nikkkor 18-55mm, F/3.5, SkyWatcher Star Adventurer 2iISO1600, 20x45s, 10 DarksDeepSkyStacker, Affinity Photo
Dokončil som nový článok o jednom z najkrajších súhvezdí na nočnej oblohe. Súhvezdie Orión ponúka tie najkrajšie objekty hlbokého vesmíru. Na oblohe ho spozná snáď každý, tak sa poďte so mnou poprechádzať po tomto klenote zimnej oblohy. V sekcii Články hľadajte Zimný lovec ➡️
Spracoval som a dokončil som staršie dáta z augusta minulého roka. Na fotografii vidíme galaxiu M33 v súhvezdí Trojuholník, vzdialenú od nás približne 2,73 miliónov svetelných rokov. Ide len o 10 minút dát, i tak zachytávajú jej krásne špirálne ramená. Galaxia M33 je súčasťou miestnej skupiny galaxií, do ktorej patrí aj naša Galaxia. Je o niečo menšia než tá naša, pozeráme sa na ňu takmer z hora, vidíme pekne teda jej tvar. Plošná jasnosť objektu je ale pomerne malá, takže na detailnejšie štruktúry je potrebných o dosť viac dát, než som získal počas fotomaratónu. Na fotografii ale vidno aj obrovské mračno medzihviezdného plynu, najväčšie v tejto galaxii, ktorého veľkosť je približne 1500 svetelných rokov, označené ako NGC604 - ide o svietiaci objekt vľavo od jadra galaxie, na konci jedného špirálneho ramena. Okrem neho vidno aj ďalšie útvary, podobné ako v našej Galaxii, čí v iných galaxiach ako hviezdokopy a hmloviny. Galaxia M33 je na hranici viditeľnosti voľným okom a je dobre viditeľná počas jesene.
Pri teplote okolo nuly a pomerne nepríjemnom vetre sa mi predsa len podarili solídne fotografie Slnka. Na to, že naša denná hviezda bola už len niečo vyše 8 stupňov nad obzorom v jemnej vysokej oblačnosti je to výborný výsledok. Aktivita Slnka naďalej stúpa, do maxima aktuálneho cyklu zostáva ešte asi rok. Slnečné škvrny sa objavujú už v oblastiach blízko rovníku ale i ďaleko na sever či juh. Najzaujímavejšia časť vo fotosfére je okolo aktívneho regiónu AR3559 v severovýchodnej časti disku. Reťazec rôzne veľkých škvŕn sa tiahne na obrovské vzdialenosti. Na juhozápadnom okraji disku v oblasti AR3549 je aktuálne najväčšia viditeľná škvrna, väčšia ako naša Zem. Už o pár dní sa zájde za okraj disku. V chromosfére Slnka okrem aktívnych oblastí vyniká mohutný filament v južnej pologuli v strede a na západnom okraji disku nízka ale dlhá a mohutná protuberancia.
Migráciu na nový systém webstránky som stihol do konca roka, čo ma teší, pretože do nového roku prechádzam už s takou stránkou, akou som zamýšľal. Drobné úpravy sú už len nepostrehnuteľné, a ktoré priebežne doladím.
Rok 2023 priniesol veľa zmien a mňa opäť posunul o krok ďalej aj v mojej celoživotnej záľube. Priniesol mi množstvo poznatkov, nápadov a nových cieľov na mnoho rokov dopredu. Pozrel som sa a zároveň som zvečnil detailne našu domovskú hviezdu i nekonečné diaľavy hlbokého vesmíru. Navštívil som viacero astronomických zariadení a rozšíril som si, aj vďaka mojim blízkym, svoju zbierku "drobností". Do nového roku 2024 vstupujem s cieľom zažiť minimálne toľko krásneho, ako som zažil v tom roku odchádzajúcom. Veď ako povedal jeden z velikánov astronómie, Johannes Kepler: "Poklady skryté na oblohe sú také obrovské, že ľudský rozum nikdy nebude mať nedostatok čerstvej potravy." Tak sa nezabudnite občas zastaviť a pozrieť sa na nočnú oblohu. Čaká vás tam úchvatná a nekonečná krása. PF 2024
