← Predchádzajúca strana
Ďalšia strana →
Messier 74
V súhvezdí Rýb nájdeme jeden z vizuálne najťažšie pozorovateľných objektov z Messierovho katalógu, na ktorý som sa pred pár týždňami zameral aj ja. Na pohľad drobná špirálna galaxia M74. Od Zeme je vzdialená 35 miliónov svetelných rokov, jej veľkosť je podobná veľkosti našej Galaxie, ale počet hviezd je asi len štvrtinový. Má veľmi malú plošnú jasnosť, je teda obtiažne ➡️
Kosáčik v Labuti
V súhvezdí Labuť môžeme pozorovať množstvo rôznorodých hmlovín a na jednu z nich som na jeseň namieril moju zostavu. Emisná hmlovina NGC6888, prezývaná pre svoj vzhľad aj ako kosák, či polmesiac, je vzdialená približne 4700 svetelných rokov a jej charakteristický tvar vytvára hviezdny vietor centrálnej Wolf-Rayetovej hviezdy WR136, čo je hviezda hlavnej postupnosti s ➡️
Bublinová hmlovina NGC7635
V súhvezdí Kasiopeja môžeme pozorovať vesmírnu bublinku. Pred pár týždňami som túto zaujímavú hmlovinu zachytil svojou technikou a veruže tam tá bublinka naozaj je. Hmlovina NGC7635 je emisná hmlovina vzdialená približne 7860 svetelných rokov od Zeme a jej tvar má na svedomí hviezdny vietor z mladej horúcej centrálnej hviezdy. Tá sa nenachádza priamo v ➡️
Letné planetárky
Jeseň je v plnom prúde a tak som si pospomínal trochu na letnú oblohu. Na prelome leta s jeseňou som odfotil dve krásne planetárne hmloviny, ktoré zdobia letnú oblohu v súhvezdiach Líška a Lýra. Prvou z nich je planetárka M27, prezývaná Činka, vzdialená približne 1 250 svetelných rokov v súhvezdí Líška. Vďačný cieľ vizuálnych pozorovaní i astrofotografov. Už v malom ➡️
Hmlovina Helix
Zachytiť túto nádhernú hmlovinu som chcel už dlho, keďže však z naších končín sa dostáva len nízko nad južný obzor, na jej bezproblémové fotenie je potrebné mať splnené niektoré podmienky. Tie sa mi naskytli pred pár týždňami. Južný obzor som mal len mierne osvetlený, fotil som niečo cez hodinu a celkový čas integrácie je presne hodinu a 10 sekúnd. Hmlovina sa dostala v tom ➡️
Galaxia NGC891
Túto galaxiu som začal fotiť zo zvedavosti v čase, kedy v tej časti oblohy svietil Mesiac. Niečo z toho vykuklo, tak som si počkal na bezmesačnú noc a namieril som na ňu znova. Galaxia NGC891 v súhvezdí Andromeda je od nás vzdialená približne 28 miliónov svetelných rokov a podľa pozorovaní ide o špirálnu galaxiu s priečkou a je teda veľmi podobná tej našej. Pozeráme sa ➡️
Kométa C/2023 A3 Tsuchinshan-ATLAS
Predpoveď počasia na stredu 16. októbra hlásila jasnú oblohu, takže príprava mohla začať. Vybral som sa ďalej od mesta a po západe Slnka rozložil výbavu. Mesiac pár hodín pred splnom svietil tak jasne, že nebolo treba používať ani baterku, aby som videl, čo robím. S tým nenarobím nič, počasie však znovu hralo proti mne, keď sa nad západným obzorom začala tvoriť vysoká ➡️
Prvá fotka kométy C/2023 A3 Tsuchinshan-ATLAS
Kométa C/2023 A3 Tsuchinshan-ATLAS sa už pomaly presúva uhlovo ďalej od Slnka a tak sa dostáva večer na postupne tmavšiu oblohu. Nasledujúce dni budú podmienky na pozorovanie čoraz lepšie a po západe Slnka bude viditeľná aj voľným okom. Máme sa teda na čo tešiť. Dnes večer sa postupne rozpadávala oblačnosť, tak som vybehol von a skúsil spraviť prvé fotky ➡️
Polárna žiara, tentokrát len slabšia
Z pondelka na utorok sa nám opäť objavila polárna žiara nad Slovenskom, tentokrát to bolo však len fotografické predstavenie. Po sérii silnejších slnečných erupcií spojených s výronom koronálnej hmoty smerujúcej priamo na našu planétu nastala stredne silná geomagnetická búrka a planetárny index vybehol na hodnoty okolo Kp 6 až 7 a v spojení s ďalšími priaznivým ➡️
Messier 101
Pred pár dňami som namieril zostavu na túto krásnu galaxiu M101 v súhvezdí Veľkej medvedice, vzdialenú 27 miliónov svetelných rokov. Využil som čas pred východom Mesiaca dva dni po sebe, každý večer po približne pol hodine, celková integrácia je teda okolo jednej hodiny. Na galaxiu sa pozeráme takmer kolmo a tak jej rozsiahle špirálne ramená vidíme v celej ich kráse. Samotná ➡️
Predzvesť zimy prichádza
Jeseň sa rozbehla a vidno to aj na nočnej oblohe. Veď práve vďaka hviezdnej oblohe vznikali v minulosti kalendáre a staré spoločenstvá sledovali dianie na oblohe pozorným okom. Počas pozorovania nedávneho zatmenia Mesiaca, ktoré prebiehalo nadránom som mohol pozorovať aj najjasnejšiu hmlovinu nočnej oblohy. Aj napriek tomu, že Mesiac bol v splne a obloha bola ➡️
Svet hviezdokôp
Počas splnu Mesiaca a v období okolo neho je nočná obloha príliš presvetlená našou prirodzenou družicou na fotografovanie slabých hmlistých objektov ako sú hmloviny a vzdialené galaxie. Aj keď pár výnimiek existuje, i tie je ale lepšie zachytávať cez bezmesačné noci. Okrem Mesiaca je teda relatívne vhodný čas na fotografovanie len stelárnych objektov, medzi ktoré ➡️
Čiastočné zatmenie Mesiaca
Dnes v ranných hodinách som bol svedkom čiastočného zatmenia Mesiaca, kedy o 4:44 zemský tieň zakryl približne 8,5% mesačného povrchu. Počasie prialo, takže som nastavil včas budík a vybehol do krajiny. Plný zemský tieň prekrýval časť povrchu Mesiaca niečo vyše hodiny, polotieň opustil našu prirodzenú družicu až po západe Mesiaca. Popri foteniu Mesiaca som zostavu ➡️
13. september 2024
Emisná hmlovina NGC281 v súhvezdí Kasiopeja je vzdialená približne 9500 svetelných rokov a je prezývaná vďaka svojmu vzhľadu ako hmlovina Pacman, podľa postavičky z hry. Je to pomerne slabá hmlovina, vizuálne ide o náročnejší objekt. V strede týždňa sa večer vyčasilo, aj keď predpoveď na najbližšie hodiny nebola moc priaznivá. Využil som teda aspoň to krátke okno ➡️
9. september 2024
V nedeľu 8. septembra večer som zostavu namieril na guľovú hviezdokopu M15 v súhvezdí Pegas, vzdialenú od Zeme približne 39 000 svetelných rokov. Ide o jednu z najhustejších hviezdokôp a zároveň o jednu z najvzdialenejších v našej Galaxii, obsahuje miliardy starých hviezd, ktoré sú gravitačne zviazané do tohto obrovského hniezda s priemerom 200 svetelných rokov. Zdalo ➡️
Mechanická planetárna sústava
Po pomerne náročnom skladaní sa mi podarilo dokončiť prekrásnu drevenú mechanickú dekoráciu planetárnej sústavy, ktorá nielen že hrá melódiu ale aj sa pohybuje. Viac na stránke môjho Astro "koníka" ➡️
Planetární stezka a hvězdárna Uherský Brod
Cestou z Festivalu planet v Brne, sme sa zastavili v Uherskom Brode, ktorý ma zaujal svojou hvezdárňou a chodníkom nazvaným Planetární stezka. A už názov napovedá, o čo ide. Po príchode na začiatok chodníka, ktorý znázorňuje našu Slnečnú sústavu v merítku, sme sa mohli oboznámiť s trasou a funkciou tohto náučného chodníka, ktorý má dĺžku 7,5 kilometra a vedie ➡️
Festival planet 2024
Hvězdárna a planetárium Brno každoročne usporadúva akciu pre širokú verejnosť, pre zvedavcov i nadšencov astronómie s názvom Festival planet. Jeden týždeň v júli a jeden týždeň v auguste ožije park v okolí hvezdárne astronómiou. Okrem programu v planetáriu je možné zhliadnuť sprievodné akcie, prednášky, či premietanie filmov v letno kine. Najväčším lákadlom sú asi ➡️
Ebicykl - Slovenské nekonečno
V tomto roku sa uskutočňuje už 41. ročník astrocyklo akcie Ebicykl a tento rok cesta vedie aj po slovenských miestach. Prvou zastávkou bol Púchov a tu si pripravil pre všetkých prednášku astronóm a astrofyzik RNDr. Jiří Grygar, CSc.. Stretnúť sa s touto legendou českej a slovenskej astronómie bol pre mňa sen a tak som si to nemohol nechať ujsť. Pre mnohých je vzorom a ➡️
Vesmír okolo nás
Dnes sa v Kamennej Porube pri Žiline konala pod záštitou hvezdárne Galileo akcia s názvom 'Vesmír okolo nás'. Tak sme sa na ňu samozrejme vydali. Nakoľko aktuálne panujú veľmi vysoké teploty cez deň, počkali sme až na podvečer. Cesta ubehla rýchlo a na miesto sme dorazili pri západe Slnka. Čakali nás stánky so suvernírmi, kde som hneď nakúpil, čo si môžete pozrieť v ➡️
Nočné svietiace oblaky
Dnes večer sa opäť objavili nízko nad severným obzorom Nočné svietiace oblaky (NLC - Noctilucent Clouds). Sezóna tohto fenoménu trvá práve okolo letného slnovratu a tieto striebristé závoje je možné pozorovať pár minút po západe a pred východom Slnka. Vznikajú v horných vrstvách zemskej atmosféry, vo výškach až 80 kilometrov. Na to, aby sme ich mohli pozorovať ➡️
28. máj 2024
Vitaj späť AR3664! Pred dvoma týždňami sa lúčila aktívna oblasť, ktorá spôsobila historickú geomagnetickú búrku a vytvorila nádhernú polárnu žiaru aj nad Slovenskom. Za svoj pobyt na privrátenej strane Slnka vyprodukovala 12 slnečných erupcií najvyššej triedy X. V týchto dňoch sa nám opäť po otočke začína vynárať na východnom okraji Slnka a teda môžeme povedať, že ➡️
25. máj 2024
Dnes sa v Slovenskej národnej knižnici v Martine uskutočnil vedecko-popularizačný deň s názvom Cesta časom, v rámci ktorej nám prišiel porozprávať o svojej práci a zážitkoch aj pvý slovenský kozmonaut Ivan Bella, ktorý sa pozrel do vesmíru vo februári 1999, čiže tento rok to bolo presne 25 rokov. Túto príležitosť som si samozrejme nemohol nechať újsť. Už pri príchode bolo vidno v ➡️
15. máj 2024
Na Slnku to v posledných dňoch naozaj vrie. Včerajší pohľad na našu dennú hviezdu opäť stál za to. V chromosfére vidno množstvo flokulových polí, čo znamená veľký počet aktívnych regiónov rozsiatých po celom disku. Obrovská oblasť, ktorá produkovala jednu silnú erupciu za druhou, a vďaka ktorej sme pred pár dňami mohli pozorovať jednu z najintenzívnejších polárnych žiar ➡️
13. máj 2024
Nebeské divadlo z noci z piatka na sobotu sa v nedeľu nezopakovalo, tak pri čakaní sme si poobzerali aspoň refrákom zopár deepsky objektov a kosáčik Mesiaca. Začali sme dvojicou galaxií M81 a M82 vo Veľkej medvedici - dva krásne fliačky 13 miliónov svetelných rokov ďaleko. Pokračovali sme veľkou guľovou hviezdokopou M13 v Herkulesovi. Následne sme prešli na ➡️
