Aj napriek zdravotným komplikáciám, ktoré ma postihli, bol rok 2025 plný krásnych úkazov a nádherných vesmírnych momentov. Rok plný kozmických stretnutí, pri ktorých sa mi tajil dych a pri ktorých som znovu a znovu žasol nad nádherou, ktorá sa skrýva v diaľavách vesmíru.
Na konci januára, po dlhom období oblačných nocí, som sa zameral na jednu z najkrajších hmlovín nie len zimnej oblohy. Konskú hlavu a Plameň som hneď prvý februárový večer nahradil konjunkciou Mesiaca a Venuše.
Začiatok marca som venoval nerozlučnému páru v hlbokom vesmíre ale aj prastarému zoskupeniu. Prvý jarný mesiac však patril aj našej dennej hviezde, na ktorú som sa pozrel hneď viackrát. Koniec marca znamenal aj návštevu Slovenskej ústrednej hvezdárne v rámci Dňa hvezdárni a planetárii.
Jar už tradične predstavuje ideálny čas na pozorovanie galaxií. Počas tohto obdobia som vyfotil niekoľko krásnych hviezdnych ostrovov, medzi nimi duo vo Veľkej medvedici, či trio v Levovi. Neobišiel som ani nádhernú dvojku v podobe Vírovej galaxie, či krásnu M100 alebo ostrú Ihlu.
Máj, lásky čas, som začal explóziou v podobe supernovy v ďalekej galaxii a starým zoskupením hviezd na periférií našej Galaxie. V priebehu mesiaca som dokončil aj článok o majestátnom súhvezdí Herkules. V júni som neminul opäť naše Slnko a povenoval som sa aj jednej z kuriozít pri dopĺňaní Messierovho katalógu.
Leto je v znamení najznámejšieho meteorického roja Perzeidy, tento rok sa o pár dní neskôr k tomu pridala krásna ranná konjunkcia Mesiaca s Jupiterom a Venušou. Objavila sa ďalšia jasná supernova a mne sa konečne podarilo zachytiť Medzinárodnú vesmírnu stanicu tranzitujúcu popred slnečný disk. Zachytil som ikonickú hviezdnu pôrodnicu v podobe Pilierov stvorenia a ďalšie letné hviezdokopy. Popritom všetkom som stihol ešte aj zaujímavého Kúzelníka. Tohtoročné leto bolo naozaj plodné, využil som každú príležitosť fotiť a pozorovať. Preto mi do mojej zbierky ešte stihli pribudnúť fotky dvoch krásnych častí Riasovej hmloviny.
Blíži sa jeseň a ešte pred jej príchodom nám nebesá prichystali krásny úkaz v podobe úplného zatmenia Mesiaca. Chvíľku pred tým som ešte zachytil galaktického suseda, Galaxiu v Trojuholníku. Jeseň začínam nádhernou časťou hmloviny v Labuti v podobe tzv. The Cygnus Wall. Október je opäť v znamení komét, tentokrát až dvoch vlasatíc - C/2025 A6 Lemmon a C/2025 R2 SWAN. Samozrejme nezabúdam ani na Slniečko a ku koncu mesiaca ešte zachytávam nádhernú temnú hmlovinu Iris.
Keďže si počasie povedalo, že stačilo, stíham už len v novembri pozrieť Slnko a potom už drasticky došli príležitosti na pozorovanie, čím skončilo tohtoročné vesmírne dobrodružstvo. Nasledujúci rok nám pripravil ďalšie krásne nebeské úkazy a tak verím, že počasie bude spolupracovať čo najviac.
PRAJEM VÁM VŠETKO NAJLEPŠIE A NEBO PLNÉ HVIEZD PO CELÝ ROK 2026.